IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [12.kapitola]

BY

 

0 COMMENT

 

„Amar En Secreto“


Dulce


Počula som, že na mňa Chris kričí a uteká za mnou. Našťastie bola blízko nejaká miestnosť, tak som vbehla dnu a pre istotu za sebou aj zamkla. Zosunula som sa k zemi, schúlila sa do klbka a plakala. Nemohla som prestať. Takmer sme sa pobozkali! A potom vysvitne, že má frajerku? Tak toto už naozaj neznesiem! A ja sprostá som mu dala druhú šancu! Dulce, pozbieraj sa! Nemôže ťa predsa poraziť nejaký úbožiak, ktorého máš rada! Ukáž mu, o čo prišiel! kričalo na mňa moje podvedomie. A malo pravdu. Odhodlane som vstala, utrela si slzy a vyšla von. Rýchlo som našla toalety, kde som si upravila make-up aby nebolo vidno, že som plakala, a vrátila sa do sály, kde už bol aj Chris, no nikde som nevidela tú jeho frajerku.

„Dul! Tak tu si! Všade som ťa hľadala!“ pribehla ku mne Annie. „Kde si bola?“ starostlivo sa ma spýtala.

„Bola som na záchode,“ pousmiala som sa na ňu. Potom k nám prišiel Poncho, ktorý zavolal Annie tancovať. Váhala, no napokon šla. Sadla som si na jednu z voľných stoličiek a pozerala sa do zeme.

„Dul, nie je to tak, ako si myslíš…“ začal ku mne hovoriť hlas, mužský hlas. Veľmi dobre som vedela, že patrí Chrisovi.

„Je mi to jedno, vôbec nechápem, prečo sa mi ospravedlňuješ,“ zdvihla som hlavu a úplne chladne mu odpovedala.

„Páni, to je zmena,“ hvizdol, „z priateľskej krásky na ľadovú kráľovnú, bravo,“ zatlieskal.

„Tú iróniu si nechaj pre niekoho, koho zaujíma. A teraz ma nechaj na pokoji,“ odvrkla som mu.

„Keď je to to, čo si želáš…,“ otočil sa a odišiel.

Konečne mám všetko pobalené. Zapla som svoj posledný kufor a s úľavou sa oprela o posteľ. Pozrela som na hodinky. A doparoma, to už je toľko? Dúfam, že to stihnem, vravela som si v mysli. Nemaľovala som sa, len som sa obliekla, vzala kufre a nasadla do taxíka smer letisko.

Keď som tam dorazila, všetci už boli nastúpení v hale a nervózne prešľapávali z jednej nohy na druhú.

„Panebože, Dul, konečne si tu!“ rozbehla sa ku mne Annie hneď ako ma uvidela. „Ani si nevieš predstaviť, ako sme sa o teba báli. Už sme si začínali myslieť, že sa ti niečo stalo,“ starostlivo si ma prezerala.

„Nemáš sa čoho báť, už som tu,“ odvetila som jej bez náznaku kúska citu.

„Stalo sa niečo? Si nejaká… chladná,“ opatrne sa ma spýtala.

„Nič, prečo si myslíš, že sa niečo malo stať?“ nechápavo som sa jej spýtala.

„Ja len tak. Si nejaká… divná,“ vysvetľovala mi.

„Som v pohode, len som nič nestíhala,“ odvetila som jej.

„A videla si dnes svoj odraz v zrkadle? Ako mne to nevadí, pre mňa za mňa, rob čo chceš, ale… tebe vždy záležalo na tom, ako vyzeráš, a teraz… ja neviem… nevyzeráš dva krát príťažlivo,“ snažila sa mi to povedať čo najjemnejšie.

Nečudujem sa jej. Videla som sa  v zrkadle, no po správe, ktorú som sa včera dozvedela, som nemala ani najmenšiu chuť ísť niekam a už vôbec nie na dovolenku, no nakoniec ma mama prehovorila. Keby nebolo jej, zruším to. Bola so strapatá, vlasy som mala len voľne spustené a ani som si nepretrela riasy špirálou. Vyzerala som príšerne, ako nejaký strašiak.

 

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz