IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [16.kapitola]

BY

 

1 COMMENT

 

„Amar En Secreto“


Christopher


Priznal som sa Dulce, že mám rád nejaké dievča, teda že ho mám viac než rád, a ona mi potom navrhla, nech si na nej nacvičím, ako jej to poviem. Ale to sa jednoducho nedá! Nedá sa predsa cvičiť s ňou, keď ona je tá, ktorú mám rád! A nedá sa to nacvičiť, to jednoducho musí prísť samo…

„Radšej nie… Nechaj to tak,“ pokrútil som hlavou na znak nesúhlasu.

„Dobre teda, nejdem ťa presviedčať, ale… ak by si si to rozmyslel, pokojne príď za mnou, budem rada,“ usmiala sa na mňa.

Zrazu nastalo ticho. Nič sme nevraveli, len sme na seba hľadeli. Sem tam sme sa usmiali, no nie tak často. Moje oči spočinuli na jej perách. Zrazu som dostal obrovskú chuť pobozkať ju. Pomaly som sa ku nej začal približovať. Vyšla mi v ústrety. Naše pery už delilo len niekoľko centimetrov…

„Mali by sme ísť spať,“ odvrátila Dul svoj pohľad a sklopila hlavu.

„Prepáč, ja… prepáč,“ koktal som. Nevedel som, čo mám povedať.

„To je v poriadku. Dobrú noc,“  rozlúčila sa so mnou a odišla.


Dulce


„Prosím?“ zívla som ospalo do svojho mobilného telefónu, ktorý nepretržite vyzváňal a tým ma prebudil z krásneho spánku.

„Dul? To som ja, Anahí. Prosím ťa, musíš hneď prísť, je to súrne,“ prosila ma.

„Dobre, hneď som tam,“ odvetila som jej. Znela strašne vystrašene a utrápene. Nemohla som sa predsa na ňu len tak vykašľať. Vstala som z postele a obliekla sa.

O pár minút neskôr som už klopala na dvere izby, kde je Annie spolu s Ponchom ubytovaná. Hneď mi otvorila a vtiahla ma dnu.

„Ach, strašne ti ďakujem, že si prišla,“ hneď sa mi hodila okolo krku.

„To je predsa samozrejmosť,“ usmiala som sa na ňu. „Ale čo sa deje? Čo je také súrne? Stalo sa niečo medzi tebou a Ponchom?“

„Neviem… práve preto som ťa sem zavolala! Ja… ja…“ koktala.

„Tak mi už, prosím ťa, povedz, o čo ide, dobre?“

„Od včera mi je strašne zle! Veľa vraciam, mávam závrate a ešte mi to aj mešká! Dul, myslíš si, že… že…“ skoro až plakala. Presne som vedela, kam tým mieri.

„Ja neviem…“ priznala som, „ale musíme to zistiť.“

„Ale ako?“ zúfalo sa po mne pozrela.

„Mám so sebou jeden test. Nosím ho vždy so sebou, lebo jeden nikdy nevie… Môžem ti ho dať. Spravíš si ho a uvidíš…“ navrhla som jej.

„Dobre teda,“ prikývla.

„Hneď som späť, áno? Idem poň zbehnúť, nie že mi zatiaľ niekam utečieš,“ pohrozila som jej.

„Neboj sa, budem tu.“

„Ozaj a kde je Poncho?“ zastavila som sa pred dverami.

„Neboj sa, nie je tu… šiel sa niekam prejsť,“ upokojila ma.

Hneď na to som siahla po kľučke na dverách a vyšla na chodbu, kde som stretla Chrisa.

„Ahoj, hľadal som ťa. Bola si s Annie?“ oslovil ma.

„Áno, len som si niečo zabudla, tak sa po to vraciam,“ odvetila som mu a pokúsila sa o úsmev.

„Dobre teda… a bola si už na raňajkách?“

„Ešte nie,“ pokrútila som na znak nesúhlasu, „ale o chvíľu pôjdem.“

„Počkám ťa?“

„Nemusíš.“

„Dul, ak je to kvôli tomu včerajšku, ja…“

„Nie, neboj sa, už som ti predsa povedala, že je to v poriadku,“ pousmiala som sa. „Dobre teda, za nejakých desať minút som tam,“ pristala som napokon na jeho návrh.

„Som rád,“ usmial sa na mňa, „budem ťa čakať.“

Hneď, ako to dopovedal, som vbehla do nášho apartmánu a namierila si to rovno do svojej izby, kde som začala hľadať presne tú krabičku, ktorú momentálne tak zúfalo potrebujem! Á, tu si! Konečne ťa mám! S krabičkou v ruke som sa vybrala k Annie. Keď som odchádzala, tak som dvere nechala pootvorené, čiže teraz som nemusela klopať, hravo som vošla a následne ich za sebou zavrela.

„Annie? Kde si?“ zakričala som na svoju kamarátku.

„Tu…“ ozvalo sa z kúpeľne.  Hneď som tam za ňou pribehla. Nenaskytol sa mi však najkrajší pohľad. Videla som svoju kamarátku, úplne bledú, ako sa skláňa nad záchodovou misou.

„Páči,“ podala som jej krabičku, ktorú som priniesla, „sprav si ho hneď, dobre?“

„V poriadku,“ prikývla. Potom som vyšla von a čakala.

„Tak ako?“ spýtala som sa jej, keď konečne vyšla von z kúpeľne.

Podala mi do ruky ten test. „Ja sa na to nemôžem pozrieť. Povedz mi to ty, prosím.“

Vzala som si ho od nej a pozrela sa naň.

Annie je tehotná. Zdvihla som svoj pohľad od paličky, ktorú som zvierala v rukách a venovala ho Annie. Ako som sa tak na ňu dívala, hneď jej došlo aký je výsledok.

„Ach bože, to snáď nie! Ako sa to len mohlo stať?! Raz sme si nedali pozor! Jediný raz!“ rozplakala sa.

„Annie, neboj sa, to bude v poriadku,“ podišla som ku nej a objala ju. „Budeš mať bábätko. To je predsa krásne.“

„Ale to sa nemalo stať! Ja mám predsa pred sebou ešte celú budúcnosť! Prijali ma na univerzitu! A tehotná tam nechcem ani nemôžem ísť!“ rozplakala sa ešte viac.

„Vezmi si to z tej lepšej stránky… určite si raz chcela mať rodinu, nie? Tak to bude len o niečo skôr. To dieťa predsa za nič nemôže,“ snažila som sa ju utešiť.

„Asi máš pravdu,“ priznala po pár minútach ticha a začala si utierať slzy z tváre. „Ale ako to poviem Ponchovi? A ako to poviem svojim rodičom?“ zúfala.

„Poncho bude určite šťastný, veľmi ťa ľúbi. A tvoji rodičia možno budú zo začiatku frflať, ale potom budú radi a keď sa to malé narodí, hneď si ho obľúbia, ver mi,“ usmiala som sa na ňu.

„Dúfam, že to tak bude.“

„Určite áno, neboj sa,“ žmurkla som na ňu.

„A čo ty a môj brat? Ako sa vám spolu býva?“ podrýpla a trocha sa usmiala.

„Ja veľmi dobre viem, že v tom máš prsty ty!“ zasmiala som sa. „Ale je to celkom fajn… no a včera… včera sme sa takmer pobozkali,“ priznala som jej.

„Takmer? Len takmer? Čo sa stalo?“ začala vyzvedať. Obe sme sa posadili na sedačku a Annin test som položila na stôl.

„Ja neviem… rozprávali sme sa o jeho bývalých a… vravel mi, že má rád nejaké dievča, ale nevie, ako jej to má povedať… no a ja som nechcela byť len jeho bútľavá vŕba,“ skonštatovala som.

„Chápem, ale napadlo ťa aj to, že ty by si mohla byť to dievča, ktoré má tak moc rád?“

 

Komentáre

1 Komentár na "„Amar En Secreto“ – [16.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Kika
Host

Wau 😮
Úžasné 😍😍 Neviem sa dočkať ďalšej časti 😊

wpDiscuz