IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [18.kapitola]

BY

 

1 COMMENT

 

„Amar En Secreto“

Dulce

Už dosť! Už nesmiem plakať! Utrela som si zvyšky sĺz z tváre a odhodlane vstala z postele. Rozhodla som sa, že sa posnažím odreagovať od všetkého, čo sa momentálne deje. A v tom mi pomôže len jediná vec – nákupy! Obliekla som sa, jemne nalíčila a vyšla zo svojej izby, no ešte predtým som si nasadila okuliare, aby nebolo vidno moje oči, ktoré boli červené od plaču.

Poobzerala som sa po celom apartmáne, no po Chrisovi nebolo ani stopy. Vložila som si svoje kľúče od apartmánu do kabelky a vybehla von z izby. Privolala som si výťah a nastúpila doň. O malú chvíľu ma zviezol na prízemie, kde som si na recepcii zariadila auto so šoférom. Onedlho som už sedela v aute, ktoré mierilo do najväčšieho nákupného centra, ktoré tu bolo.


Christopher


Stále som nedokázal spracovať fakt, že Dulce je tehotná. Nechápal som tomu. Prečo práve ona? A s kým vlastne? Bolo množstvo otázok, ktoré mi vŕtali hlavou, no z mojich myšlienok ma prebralo silné búchanie na dvere. Neochotne som vstal z postele a šiel otvoriť. Za dverami stála Annie spolu s Ponchom. Ani nečakali na pozvanie, hneď vošli dnu a Annie sa rozbehla ku dverám Dulcinej izby. „Čo sa deje?!“ nechápavo som sa opýtal.

„Musíme sa porozprávať,“ odpovedala mi a začala búchať na dvere Dulcinej izby. „Dul, otvor mi! Musíme sa porozprávať! Dulce!“ kričala. Pomaly sme sa k nej s Ponchom priblížili. Keď jej však stále Dulce neodpovedala ani neotvárala, položila ruku na kľučku. Bolo odomknuté. Otvorila dvere a vošla dnu, no Dulce nikde nebola! „Kde šla?!“ zoziapla a popri tom sa pozerala na mňa.

„Ja neviem, nie som jej pestúnka,“ nevedomky som mykol plecami.

„Ako to, že to nevieš?!“ skríkla.

„Proste to neviem! To, že spolu bývame neznamená, že sledujem každý jej krok!“

„Ach bože, čo ak sa jej niečo stalo?“ priložila si ruku na čelo a oprela sa o rám dverí. Poncho ku nej hneď pribehol, objal ju a začal ju utešovať.

„Neboj sa, určite bude v poriadku. Možno len šla do jedálne,“ pobádal ju.

„Presne! Poď so mnou! Musíme ju nájsť,“ chytila ho za ruku a začala s ním utekať ku dverám. „A ty tiež ideš s nami!“ zakričala mojím smerom. Prekrútil som očami a vybral sa za nimi.

„Už sme predsa prehľadali celý hotel! Čo ak odišla a niečo sa jej stalo? Videli ste, koľko je hodín?! A ani mi nedvíha telefón! Má ho vypnutý! Ale naozaj – čo ak sa jej niečo stalo?!“ zúfala Annie.

„Určite jej nič nie je. Určite nás opäť všetkých vodí za nos tak ako to len ona vie,“ odvetil som sucho.

„Dulce ťa nikdy v živote za nos nevodila!“ skríkla po mne Annie.

„Ale áno, vodila! A ty si to už konečne priznaj! Priznaj si, že nie je taká, ako si myslíš! Ja som to už akceptoval, tak si myslím, že by bol najvyšší čas, keby si to konečne akceptovala aj ty!“ začal som po nej kričať. Nechápal som, čo to do mňa vošlo, no už som mal všetkého plné zuby!

„Ty po mne láskavo nekrič!“

„Ááááále, a zas to tu máme! TY po mne môžeš kričať, ale JA po tebe nie?“

„Preboha prestaňte sa hádať!“ vmiešal sa do našej hádky Poncho. „Tým, že si tu dobre že neskočíte do vlasov, nikomu nepomôžete!“

„Ale Dulce ho predsa nikdy nevodila za nos, tak nech to už konečne pochopí!“ protirečila mu Annie.

„Mýliš sa, drahá sestrička! Vodila ma za nos celý čas! Vždy chcela, aby som jej veril! Ale už nie! Už mám všetkého plné zuby! Je to len ďalšia vypočítavá ženská, ktorá ani nevie, čo chce! Mám jej už plné zuby a chcem na ňu konečne zabudnúť! Kedy to už pochopíš?! Dulce je pre mňa mŕtva!“ kričal som po Annie ako zmyslov zbavený. Nemohol som sa ovládnuť. Všetko, čo som chcel povedať, som povedal, aj keď posledné slová, ktoré som vypustil z úst, som ľutoval, no už sa nedali vrátiť späť.


Dulce


Do hotela som sa vrátila až večer. V hale som zahliadla Annie, ako sa háda spolu s Chrisom a Poncho sa ich snaží upokojiť. Začala som sa k nim približovať, no to som robiť nemala, pretože som započula posledné slová, ktoré vyšli z Chrisových úst.

„Mýliš sa, drahá sestrička! Vodila ma za nos celý čas! Vždy chcela, aby som jej uveril! Ale už nie! Už mám všetkého plné zuby! Je to len ďalšia vypočítavá ženská, ktorá ani nevie, čo chce! Mám jej už plné zuby a chcem na ňu konečne zabudnúť! Kedy to už pochopíš?! Dulce je pre mňa mŕtva!“

Jeho slová ma neskutočne zasiahli. Vtom ma zbadala Annie a vystrašene sa na mňa pozrela. V očiach sa mi zaleskli slzy, ktoré som sa snažila zatlačiť, aby sa nedostali na povrch. Po chvíli sa otočil aj Chris a keď ma zbadal, nenachádzal slov. Ani ja. No niečo som predsa povedať musela.

„Nie som vôbec taká, ako si myslíš. Ale mysli si, čo chceš…“ zhlboka som sa nadýchla, „je mi to jedno!“ skríkla som a rozbehla sa k výťahu. Annie utekala za mnou.

„Dul, počkaj! Stoj!“ chytila ma za ruku a zvrtla k sebe.

„Čo ešte odo mňa chceš? Chceš, aby som sa mu šla ospravedlniť? Ale to on je predsa ten, kto by sa mal ospravedlniť!“ Už som nevládala. Moje slzy sa vyplavili na povrch a stekali obrovským prúdom po mojich lícach. „Annie, pozri, to všetko, čo sa v poslednom čase deje, je na mňa až príliš veľa. Ja… Zbalím sa a odídem. Áno. To urobím. Odídem,“ hovorila som jej duchom neprítomne.

„Nie! Dul, to predsa nemôžeš! Nemôžeš len tak odísť!“ zatriasla so mnou. „Všetko sa to stalo kvôli mne, je to moja vina! Kvôli mne si klamala Chrisovi, takže teraz pekne pôjdeme za ním a povieme mu pravdu, je ti to jasné?!“

„Akú pravdu?“ primiešal sa do nášho rozhovoru Chris.

„Tú, ktorú už dávno vieš! Som povrchná, falošná a vôbec sa mi nedá veriť! A navyše som tehotná! A chcem ísť na potrat, lebo ja to dieťa nechcem! Nechcem byť tučná ako balvan a zničiť si postavu!“ skríkla som po ňom a povedala prvé, čo ma napadlo.

„Dulce! Prestaň! To predsa nie je pravda a ty to veľmi dobre vieš!“ kričala po mne a potom sa otočila ku Chrisovi, „Dulce nie je tehotná, ale ja,“ priznala.

„Prosím ťa, neklam mu, Annie. Viem, že mi chceš pomôcť, ale nemala by si svojmu vlastnému bratovi klamať,“ poúčala som ju.

„Annie, čo to má všetko znamenať?!“ nechápavo po nej Chris pozeral.

„Chris, prosím, musíš mi veriť,“ prosíkala ho.

„Ja ti verím. Len nechápem, prečo chceš pred všetkými zatajiť jej tehotenstvo. Naozaj to nechápem,“ neveriacky krútil hlavou.

„Chris! Dulce nie je tehotná, ale ja! Prosím, musíš mi veriť,“ zúfala.

„Prepáč, ale toto ti nikdy neuverím,“ odvetil rázne.

Využila som to, že mi nikto nevenuje svoju pozornosť a vošla do výťahu, ktorý akurát prišiel. Po malej chvíli sa zatvoril a ja som si konečne mohla vydýchnuť.


Anahí


„Ale Chris, ja ti neklamem! Prisahám!“ kričala som po svojom bratovi.

„Annie, už toho mám dosť. Správaš sa ako malé decko! Sama si počula, čo povedala Dulce, tak to už, prosím ťa, nechaj tak.“

„Ale…“

„Už dosť!“ skočil mi do reči Poncho. „Annie, ja viem, že chceš pomôcť Dulce, ale čo nevidíš, že tvoj brat verí viac jej verzii než tej tvojej a že momentálne nemá význam mu niečo vyvracať? Poď, pôjdeme,“ chytil ma za ruku a začal ťahať preč.

„Ale…“

„Žiadne ale! Ideme! Na dnes už toho bolo dosť. Musíš si oddýchnuť. Poď.“

Potom sme všetci traja spoločne nastúpili do výťahu. Počkať!

„Kde je Dulce?!“ skríkla som.

 

Komentáre

1 Komentár na "„Amar En Secreto“ – [18.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Estefania
Host

Wooow suler poviedka strasne sa mi páci je taka napinava a emotivna presne ako mam rada uz sa neviem dockat pokracovania :)

wpDiscuz