IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [23.kapitola]

BY

 

0 COMMENT

 

„Amar En Secreto“

„Len pár dní… dozvedela som sa to len deň pred odchodom… toto je ten pravý dôvod, prečo som sem nechcela ísť. No mama ma nakoniec presvedčila. Tvrdila, že všetko bude v poriadku, že sa mám ísť zabaviť, užiť si a vidíš, ako to nakoniec všetko dopadlo,“ rozplakala som sa ešte viac. Chris na to hneď zareagoval a pritiahol si ma do náručia.

„No tak, neboj sa, všetko bude v poriadku,“ snažil sa ma utešiť, no ja som až príliš dobre vedela, že už nič nebude také, ako doteraz.

„Ty to nechápeš? Už nikdy nebude nič také ako predtým a už vôbec to nebude v poriadku! To, čo vraveli v telke, je pravda. Môj otec umiera! A my všetci sa musíme pozerať na to, ako trpí!“

Chris otvoril ústa, že niečo povie, no v tom mi začal zvoniť telefón. Poznala som svoje zvonenie až príliš dobre, no môj telefón mal ešte stále Chris. Vytiahol ho z vrecka a skontroloval, kto volá. „Dvihni to. Volá ti mama,“ oznámil mi a podal telefón.

Potiahla som zeleným tlačidlom na displeji a zdvihla. „Haló? Mami? Čo sa stalo? Je ocko v poriadku?“ začala som na ňu chrliť jednu otázku za druhou.

„Neboj sa, tvojmu otcovi sa zatiaľ darí. Nevolám kvôli nemu, ale kvôli tebe. Prečo si bola v nemocnici? Čo sa ti stalo? Si v poriadku? Nepovedz mi, že aj ty si chorá…“ začala zúfať, no ja som ju hneď začala upokojovať.

„Neboj sa, mami, nebolo to nič vážne, len menší úpal, pretože som bola moc dlho na slnku.“

„Si si istá, že v tom nebolo nič iné? Nie si tehotná, pravda?“

„Ale mami, ako ťa to len mohlo napadnúť!“ skričala som do telefónu.

„Dobre, v poriadku, len som sa spýtala. Ale keď bol s tebou ten chlapec, tak…“

Nestihla dopovedať, pretože som jej skočila do reči. „Mami, to, že sa niekedy objavím na nejakých fotkách alebo videách s chalanom, neznamená, že som tehotná, preboha.“

„Dobre, v poriadku. Takže ti nič nie je?“

„Som zdravá ako ryba,“ snažila som sa povedať čo najpresvedčivejšie.

„To som rada. Aj tvojmu otcovi sa určite uľaví. Tak zatiaľ sa maj pekne a užite si dovolenku. Papa,“ rozlúčila sa so mnou a zložila. Telefón som položila na stôl a s povzdychom si prehrabla rukou vlasy.

„Je všetko v poriadku?“ starostlivo sa ma opýtal Chris.

„Asi áno… Pokiaľ mi neklamala,“ odvetila som mu.

„To som rád…“ odmlčal sa. „Nechcela by si mi povedať, ako je na tom tvoj otec? A ako to vlastne všetko začalo? Pozri, viem, že je to pre teba veľmi ťažké, ale možno sa ti uľaví, keď sa niekomu vyrozprávaš.“

„Nechcem ti vešať na krk svoje starosti.“

„Ja to chcem vedieť, pretože mi na tebe záleží.“

„Naozaj?“

„Áno. Prosím,“ chytil ma za ruku, „povedz mi to.“

„Všetko sa to stalo tak náhle… Mama mi to rozprávala… Vraj grilovali na dvore, keď z ničoho nič prišlo otcovi zle, tak si šiel dnu odpočinúť, mysleli si, že je to len zo slnka. Ale keď ho šla mama pozrieť, našla ho ležať na podlahe v kuchyni. Hneď volala záchranku a mne to povedala až o nejaké dva týždne neskôr… Keď som sa to dozvedela, vybavila som mu súkromnú kliniku s najlepšou starostlivosťou, kde ho ihneď previezli a diagnostikovali mu rakovinu pľúc. Vraj… vraj má už len pár mesiacov života… Možno len pár dní…“ pri posledných slovách som sa rozplakala. Chris si ma k sebe pritiahol a objal ma. „Preto som nechcela ísť. Chápeš? Chcela som byť s ním, lebo môže zomrieť aj teraz, ale aj o päť mesiacov. Chcem byť čo najviac s ním,“ vzlykala som mu v náručí.

„Ja ťa chápem, ale tvoja mama má pravdu. Musíš sa trocha rozptýliť…“ snažil sa ma utešiť, no moc to nezaberalo.

„Na dovolenku môžem ísť kedykoľvek, aj o rok, ale môj ocko tu už o rok nebude,“ rozplakala som sa ešte viac. Vtom sa ozvalo klopanie na dvere.

„Je otvorené,“ zakričal Chris a popri tom sa ma snažil utešiť.

„Ahojte,“ pozdravila nás s úsmevom Annie, no keď prišla ku nám bližšie, úsmev jej hneď zmizol z tváre. „Čo si jej zase urobil?!“ vyštekla na Chrisa.

„Ja som jej nič neurobil,“ odpovedal jej mrzuto.

„Nie, vôbec nič, veď vidím, že je úplne na dne!“ trvala na svojom Anahí.

„Myslím, že by ste sa mali porozprávať,“ začal sa odo mňa odťahovať, no ja som si ho k sebe ešte viac pritúlila.

„Prosím, nechoď, nezvládnem to sama,“ prosebne som sa naňho zahľadela.

„V poriadku.“

„Čo sa to tu, preboha, deje? Nechcete mi to už radšej vysvetliť?!“ nechápavo po nás hľadela Annie.

„Poviem ti to. Poviem ti všetko, ale sama to nezvládnem…“ odpovedala som jej a začala rozprávať všetko, čo sa udialo.

„Bože, Dul, tak ma to mrzí! Ani si nevieš predstaviť ako moc. Chris,“ otočila sa ku svojmu bratovi, „prepáč, že som ťa zo všetkého obviňovala. Naozaj ma to mrzí,“ ospravedlňovala sa mu.

„To je v poriadku, u teba som si na to už zvykol,“ zasmial sa.

„Ale ja to myslím vážne!“ buchla ho do pleca a zasmiala sa spolu s ním. Musela som sa na nich pousmiať. „Jééj, aj ty sa usmievaš, Dul. Konečne, už bolo načase. Asi sa budeme s Chrisom častejšie doťahovať, aby si sa usmievala a zabudla na trápenie,“ zavtipkovala.

„To nebude potrebné. Nechcem, aby ste sa ešte niekedy kvôli mne hádali. Nestojím vám za to,“ odvetila som Annie.

„Ty nám stojíš za všetko, pretože ťa moc ľúbime,“ usmiala sa na mňa a pohladila ma po ruke. „Prepáčte, ale už musím ísť, lebo ma Poncho bude hľadať. Dobrú noc,“ poslala nám vzdušnú pusu a vybrala sa na odchod, no pri dverách sa ešte zastavila a zahlásila: „Ou, skoro som zabudla – na zajtra si nerobte plány, pretože ideme na pláž.“ Po chvíli vyšla von a zabuchla za sebou dvere.

„Moja sestra je blázon,“ poznamenal Chris.

„To áno, ale mám ju rada a…“ odmlčala som sa.

„A čo?“ zvedavo sa ma opýtal.

„Nič… zabudni na to,“ rázne som pokrútila hlavou.

„Nie, chcem to vedieť, tak mi to povedz, prosím.“

Vzdychla som si. „A tiež mám rada teba,“ odvetila som a zadívala sa mu do očí.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz