IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [25.kapitola]

BY

 

0 COMMENT

 

„Amar En Secreto“

„Annie s Ponchom tu môžu ostať, ale ja pôjdem s tebou. Nemysli si, že ťa nechám ísť samú.“

„Ale…“

„Žiadne ale,“ skočil som jej do reči. „Pôjdem s tebou aj keby meteority z neba padali. Nedovolím ti, aby si išla sama. Idem sa pobaliť, pobaľ sa aj ty, oblečieme sa a pôjdeme,“ zavelil som, vlepil jej rýchlu pusu do vlasov a šiel do svojej izby.


Dulce


Hneď ako Chris odišiel som vstala a nahádzala všetky svoje veci do kufrov. Potom som sa prezliekla.

Hneď na to som ich začala vynášať do chodby. Chris tam už stál – zbalený aj oblečený. Pomohol mi s mojimi kuframi, na recepcii sme nechali odkaz pre Poncha a Annie, objednali si taxík na letisko a potom už len čakali, kým nám odletí lietadlo.

„Ocko!“ mierne som skričala, keď som uvidela svojho otca bezvládne ležať na nemocničnom lôžku.

„Dul, dcérka moja, ako si sa sem dostala?“ vystrel ku mne ruky a ja som mu hneď vbehla do náručia a nechala sa objímať.

„Predsa lietadlom,“ trocha som zavtipkovala, no z očí mi vyhŕkli slzy.

„A prišla si aj s priateľom?“

Už-už som mu chcela niečo povedať, keď mi skočil do reči.

„Dul, zlatíčko, som veľmi rád, že si si našla obyčajného, dobrého chlapca a tiež dúfam, že sa navzájom ľúbite. To je to jediné, čo si želám najviac na celom svete. Aby si bola aj so svojimi súrodencami šťastná. A som naozaj veľmi rád, že ten chlapec ťa robí šťastnou. Podľa toho, čo som sám videl, keď ste spolu boli na tvojom maturitnom plese a toho, čo som počul, je to veľmi dobrý chlapec,“ rozplýval sa môj otec nad Chrisom. Po tom všetkom, čo mi povedal, som nemala to srdce povedať mu pravdu. Nemala som to srdce povedať mu, že s Chrisom nič nemám. Veď toto môžu byť posledné minúty jeho života! „Prišiel s tebou?“ zvedavo sa ma opýtal a na odpoveď čakal netrpezlivo ako malé dieťa.

Prikývla som. „Áno. Čaká na mňa vonku.“

„Tak ho zavolaj. Chcel by som sa s ním porozprávať,“ veselo sa na mňa usmial.

„Ocko, nemyslím si, že je to v tvojom stave dobrý nápad…“ začala som, no on mi hneď skočil do reči. Nedovolil mi vykrútiť sa z toho.

„Anjelik môj, lepšie mi už nebude a ty to veľmi dobre vieš, tak mi ho, prosím, zavolaj,“ pohladil ma po vlasoch.

„V poriadku,“ pristala som napokon na jeho prosbu a vyšla von na chodbu za Chrisom.

„Tak čo? Ako sa má?“ Razom stál pri mne a a položil mi tie najočakávanejšie otázky.

„Chce ťa vidieť,“ zašepkala som. „No chcela by som ťa ešte predtým, než za ním pôjdeš, o niečo poprosiť. Vieš, on si myslí, že… no, že my dvaja… spolu chodíme. Bol z toho taký natešený, že som nemala to srdce vyvracať mu to. Prosím, nepovedz mu pravdu,“ prosebne som sa naňho zahľadela, z očí mi vyhŕkli slzy.

„Neboj sa,“ pousmial sa, natiahol ruku k mojej tvári a utrel mi slzu, ktorá sa mi vytlačila na povrch.

„Ďakujem,“ hodila som sa mu okolo krku.

„Nemáš vôbec za čo,“ zašepkal mi do ucha. Po chvíli sa odo mňa odtiahol. „Hneď som späť, áno?“ Vtisol mi bozk do vlasov a vošiel do otcovej izby.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz