IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [28.kapitola]

BY

 

0 COMMENT

 

„Amar En Secreto“

„Ja vás radšej nechám samých,“ potichu odvetila Annie, pomaly sa postavila a vybehla z miestnosti skôr, ako by som stihol napočítať do päť.

„Dulce, teraz ti poviem niečo, čo som ti mal už povedať dávno, ale nenabral som toľko odvahy, tak ma láskavo počúvaj a neskáč mi do reči, prosím ťa!“ Odmlčal som sa. Musel som sa zhlboka nadýchnuť, až potom som pokračoval. „Keď som bol sám s tvojim otcom v izbe, dal som mu sľub. Dal som mu sľub, že sa o teba postarám, že ťa budem robiť šťastnou, že ťa… To je jedno… Snažil som sa, naozaj som sa zo všetkých síl snažil, ale ja už takto ďalej nemôžem! Vkuse len melieš jedno a to isté a ja už toho mám naozaj plné zuby! Chápem, že stratiť otca je veľmi bolestivé a tiež chápem, že to, že si ho videla pred očami umierať, nie je vôbec ľahké prekonať, ale už je to rok! Už je to rok, čo si vkuse zavretá v tomto prekliatom dome a nikam nechodíš! Čo si myslíš, ako sa asi tak mám cítiť?! A ako sa majú cítiť všetci ostatní, ktorým na tebe záleží?! Tvoja vlastná matka sem prestala chodiť, pretože už nezniesla jediný pohľad na teba! A ja už mám toho tiež dosť! A čo tvoja kariéra? Tvoji fanúšikovia? Nechcela si nahrávať vlastné CD? Či aj to si už zavrhla rovnako ako všetkých, ktorým na tebe záleží? Viem, teraz si určite vravíš, že čo sa ja stariem do tvojho života, keď mne otec nezomieral pred očami, ale Dulce! Už by si sa konečne mohla cez to preniesť! Nevravím, že keby som bol na tvojom mieste, tak by ma to nevzalo… Vzalo, ale určite by som to neriešil takým spôsobom, akým to riešiš ty! A už aj ja toho mám plné zuby! Som tu s tebou každý prekliaty deň zatvorený, pretože TY nechceš nikdy nikam ísť a ja sa bojím nechať ťa samú, aby si si niečo neurobila, ale už ma to nebaví! Už ma nebaví hrať sa na niečo, čo nie som! Už ma nebaví predstierať! Už aj môj pohár trpezlivosti pretiekol, a vedz, že som mal s tebou obrovskú trpezlivosť! Znášal som všetky tvoje vrtochy a roztopaše! Ale tomu už je koniec! Už toho mám plné zuby! Ak sa niekedy budeš chcieť opäť vrátiť medzi živých, môžeš ma vyhľadať, ale v inom prípade… v inom prípade na mňa radšej zabudni!“ Posledné slová sa mi síce hovorili ťažko, no musel som ich povedať. Hneď, ako som ich vyslovil, som vypochodoval preč z toho prekliateho domu. Nasadol som do auta a namieril si to k Annie.


Dulce


„Chris…“ zašepkala som sotva počuteľne. Chcela som kričať, no hlas sa mi zadrhol kdesi v hrdle a nechcel vyjsť na povrch. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Vstala som a vybrala sa pozrieť do zrkadla. Mal pravdu. Obaja mali pravdu. Aj Chris, aj Annie. Vyzerám otrasne. Červenú farbu už mám do polovice vlasov odrastenú, oči mám opuchnuté od plaču a ešte mám pod nimi aj obrovské kruhy. Naozaj otec povedal toto všetko Chrisovi? A aj keby nie, musím sa vrátiť opäť medzi živých, ako povedal Chris, pretože ho nechcem stratiť. Nechcem stratiť jediného muža, ktorého milujem. Vzala som do ruky telefón a vytočila svoju agentku.

„Dulce, zlatíčko, som taká rada, že voláš! Ako sa máš? Čo pre teba môžem urobiť, poklad?“

„Kate, potrebovala by som, aby si mi na zajtra zariadila hneď na ráno kaderníka, kozmetičku, a tiež nejakého človeka z oblasti módy. Chcem sa opäť vrátiť medzi živých,“ zasvätila som ju do svojich plánov.

„Tak to som veľmi rada, Dul! Ráno o siedmej čakaj team tých najlepších špecialistov. Môžeš sa na mňa spoľahnúť. Papa,“ rozlúčila sa so mnou a zložila.

Dobre. Teraz sa idem vyspať, aby som ráno vyzerala trocha lepšie. Vybehla som po schodoch do svojej izby, osprchovala sa, ľahla do postele a v momente zaspala.

„Tááááák, a opäť sa nám raz podarilo majstrovské dielo. Spravili sme z káčatka prekrásnu labuť!“ rozplýval sa nad svojimi výsledkami jeden z prítomných pánov.

„Áno, máš pravdu,“ pridal sa ku nemu ďalší. „Zlatíčko,“ oslovil ma, „vyzeráš na nepoznanie.“

Podal mi do ruky zrkadlo, nech si obzriem svoj nový účes a mejkap. Opäť som bola červenovláska! Cítila som sa úžasne.

„Ešte ťa ale musíme obliecť. Povedz, kam sa chystáš, krásavica?“ oslovil ma ďalší, ktorý sa mi predstavil ako Harry.

„Idem na promócie môjho… rada by som povedala priateľa, ale neviem…“

„V poriadku, takže… Toto nie… Toto nie… Ani to…“ prehraboval sa medzi množstvom vecí, ktoré zo sebou priniesol. „Ááááá, toto je to pravé!“ zvolal, keď mu prišli pod ruku úplne jednoduché šaty marhuľovej farby. Hneď mi ich aj podal do ruky, aby som si ich mohla obliecť, a keď sa tak stalo, už ma čakal aj s pripravenými topánkami a doplnkami.

„Toto je naše majstrovské dielo, chlapci. Priviedli sme k životu umierajúcu celebritu,“ začal sa nad spoločným výsledkom rozplývať. Postupne sa k nemu popridávali aj ostatní a pozorne si ma obzerali, zatiaľ čo ja som sa presunula k zrkadlu a nemohla zo seba spustiť oči. Ešte ráno som bola ako škaredé káčatko a teraz… teraz som naozaj ako krásna labuť.

 

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz