IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [29.kapitola]

BY

 

0 COMMENT

 

„Amar En Secreto“

Ceremoniál už začal. Keďže sa konal na verejnom priestranstve, resp. von na záhrade, nechcela som moc vzbudzovať pozornosť. Teda aspoň zatiaľ. Vstala som si za živý plot a spoza neho pozerala na ceremoniál. Počkala som, ako si všetci prešli po diplom. Cítila som obrovskú hrdosť, keď som tadiaľ videla kráčať Chrisa. Keď si všetci prešli po svoj diplom, vyhodili svoje klobúky do vzduchu a všetci sa začali objímať. Začala hrať hudba. A potom som ho opäť zbadala! Chris si to zamieril mojím smerom! Avšak po pár krokoch sa zvrtol doprava. Nazrela som bližšie a zbadala, ako sa objíma s rodičmi. Neskôr sa objal aj s Ponchom a Annie. Postupne sa začali presúvať do budovy, ktorá sa nachádzala za obrovským pódiom, na ktorom sa odovzdávali diplomy. Počkala som, až sa vytratí viac ľudí, a potom som ich nasledovala. Stredne rýchlym krokom som prešla po trávniku až na cestu, ktorá viedla k spomínanej budove. Predpokladám, že to bola škola. Nevedela som, kam ísť, preto som nasledovala ľudí. Po chvíli ma zaviedli až do nejakej miestnosti, kde všetci tancovali, spievali… Určite to bola oslava na počesť absolventov. Očami som začala prechádzať po miestnosti, keď v tom ku mne pribehol dav ľudí.

„Ty si Dulce María Espinosa Saviñón?“ opýtalo sa ma jedno dievča, ktorá bola pravdepodobne tiež absolventka.

Najprv som sa zamyslela – poviem jej pravdu? Lebo ak jej poviem pravdu, môže sa strhnúť peklo, no tiež na druhej strane nechcem, aby bola sklamaná, keď jej poviem lož a ona sa o malú chvíľu dozvie pravdu.

„Áno,“ prikývla som napokon na znak súhlasu.

„Ach, panebože! Nemôžem tomu uveriť!“ začala kričať, skákať od radosti, že ma vidí, no po chvíli sa trocha upokojila a opýtala sa ma jednu zásadnú otázku. „A čo tu vlastne robíš?“

Na chvíľu som sa zamyslela, a keď som sa jej už konečne rozhodla odpovedať, oslovil ma niekto, koho som naozaj nečakala.

„Dul? Si to naozaj ty?“ neveriacky na mňa hľadela moja najlepšia kamarátka Annie.

Nemohla som zo seba dostať ani slovko, preto som len prikývla. „Poď so mnou,“ chytila ma za ruku a začala ma niekam ťahať.

„Kam ma to ťaháš?“ nechápavo som sa jej spýtala.

„Sľúbila som Chrisovi, že zaspievam pár piesní, akurát som bola na ceste na pódium, takže ty teraz pekne pôjdeš so mnou,“ prikázala mi, no ja som stále nechápala, o čo jej ide.

„Annie, ja nechcem spievať. Nemôžem… chcem sa ísť Chrisovi ospravedlniť, preto som sem prišla…“

„Ale ty musíš!“ skríkla po mne, zastala, a otočila sa tak, aby sa mi dívala do očí. „Dul, nemôžeš predsa len tak vyhodiť svoj sen do vzduchu. Tvoj ocko by to nechcel…“ Na chvíľu sa odmlčala, no po chvíli pokračovala. „Pozri, pochopím, ak so mnou odmietneš ísť, ale… Musíš konečne odhodiť to, čo ťa tak ťaží. Musíš sa toho zbaviť a začať znova,“ s ľútosťou na mňa pozerala.

„Annie? Nemala si už spievať?“ oslovil ju zozadu mužský hlas, a ja som až príliš dobre vedela, komu patrí.

„Už pôjdem, ale snažím sa presvedčiť túto slečnu, aby šla so mnou,“ vysvetlila mu. Chris obišiel okolo mňa a postavil sa tak, aby mi videl do tváre.

„Dulce?“ prekvapene sa ma spýtal. Len som prikývla. „Čo tu robíš?“

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz