IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Amar En Secreto“ – [4.kapitola]

BY

 

0 COMMENT

 

„Amar En Secreto“

amar4

„Čože??!!“ skríkla. „Akože rozlúčiť? Čo tým myslíš? Kam ideš? Na ako dlho? A kedy vlastne odchádzaš?“ kládla mi jednu otázku za druhou.

„Annie, prosím ťa, upokoj sa, áno? Zajtra odchádzam preč. Večer mi letí lietadlo. Preto som sem prišla len na chvíľu, lebo sa ešte musím pobaliť,“ odvetila som jej.

„Ale kedy? Ako? A prečo? Prečo vlastne odchádzaš?“ nechápavo na mňa hľadela.

„Pretože ma to tu už nebaví. Rovnakí ľudia, rovnaké veci… chcem proste odísť niekam preč. Niekam, kde ma nikto nepozná,“ vysvetlila som jej. Avšak nebola to úplná pravda, no tú som jej teraz povedať nechcela.

„Ale stále tomu nechápem. Chceš všetko len tak zahodiť za hlavu? Dievča, preber sa! Neodchádzaj, ty si sa snáď zbláznila alebo čo?!“ ziapala po mne.

„Annie, upokoj sa, prosím ťa! Ja som sa tak rozhodla, letenku už mám kúpenú a nikto moje rozhodnutie už nezmení. Naozaj nikto, ani ty. Je mi to moc ľúto, avšak už som sa tak rozhodla,“ vysvetlila som jej. Viem, je odo mňa hnusné, že odchádzam od ľudí, ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa, ale nemám na výber. Teda mám. Ostať, alebo odísť. No ja volím druhú možnosť.

„Ale čo ja? Čo bude so mnou?“ zúfalo po mne pozrela.

„To že odchádzam neznamená, že už nebudeme kamarátky. To v žiadnom prípade. Môžeme si skypovať alebo písať na FB. A ak chceš, môžeš ma ísť zajtra odprevadiť na letisko,“ navrhla som jej.

„Dobre teda, ale prosím ťa, nezabudni na mňa, áno?“

„Neboj sa, nezabudnem. Na teba sa nedá zabudnúť,“ zasmiala som sa a objala ju. Potom sme ešte kecali o mojej ceste, o tom, aké to tam asi bude a o mojej rodine, dokonca sme sa aj dohodli, že ma môže prísť cez prázdniny pozrieť. Pozrela som sa na hodinky a zbadala som, že už je pol ôsmej. Ajaj, ale sme sa zakecali. „Annie, prepáč, ale ja už musím ísť. Naozaj ma to mrzí ale ešte nie som pobalená a mám toho moc…“ ospravedlňovala som sa jej.

„To nevadí, ja ťa chápem. Poď, pôjdem ťa odprevadiť,“ usmiala sa na mňa a vydali sme sa ku dverám. Vyzula som si papuče a nastokla si svoje žabky. Potom sme sa tam začali lúčiť.

„Budeš mi moc, moc, moc chýbať,“ vravela mi Annie, kým sme sa objímali, keď v tom vošiel dnu Chris.

„Ty niekam odchádzaš?“ nechápavo sa na mňa pozrel. Pozrela som sa na Annie, potom na Chris, zase na Annie a napokon odpovedala.

„Áno, ale nemusí ťa to trápiť,“ odvrkla som mu úplne chladne. Usmiala som sa na Annie, ešte naposledy ju objala a potom som utekala na autobus domov.


Christopher


Keď som vchádzal do domu, započul som, ako Annie hovorí niekomu, že jej bude moc chýbať, no keď som vošiel dnu a zbadal, komu to hovorí, bol som šokovaný! Vravela to totiž Dulce!!

„Ty niekam odchádzaš?“ hneď som sa jej spýtal a hodil po nej nechápavý výraz.

„Áno, ale nemusí ťa to trápiť,“ odvrkla mi úplne chladne. Potom objala moju sestru a odišla preč. Ničomu som nechápal. Akože ma to nemusí trápiť? A kam vlastne odchádza?

„Annie? Kam odchádza Dulce?“ zvedavo som po nej pozrel čakajúc odpoveď.

„Odchádza preč! A sám si za to môžeš, lebo si hlúpy a píšeš jej klamstvá! Tak ti treba! Síce mi to nepovedala, no veľmi dobre viem, že jediný dôvod jej odchodu si ty! A rob si, čo chceš, je mi to naozaj jedno! Kvôli tebe moja najlepšia kamarátka odchádza na opačný koniec sveta! Choď do čerta!!“ nakričala do mňa a odpochodovala preč.

Žeby mala naozaj pravdu a Dulce odišla kvôli mne? Tomu neverím. Naozaj nie.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz