IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

Dulce je od mala závislá na káve

nahlad-2016

                Včera (27.10.) sa odvysielala najnovšia časť relácieCuétaselo a Carolina“ v televízii „Ritmoson„, ktorej hosťom bola Dulce Maria. Ako sa dostala k prvému kontaktu s kamerou? Aká bola jej základná škola? Od kedy je závislá na káve? Aké bolo stvárňovanie postáv v telenovelách? Čo sa stalo na natáčaní jej prvého videoklipu? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v preloženom rozhovore.

Konečne! Som veľmi rada, že si v tomto programe, pretože máš veľa vecí, ktoré chceš povedať. Začala si, keď si bola taká maličká, keď si mala 5 rokov.

Áno, áno, áno. Veľmi maličká. Už som oslávila 25 rokov na scéne.

Komu prvému napadlo, aby si išla na castingy? Ty si to videla v televízii, alebo tvoja mama?

No, moje sestry, ktoré sú trochu odo mňa staršie, robili nejaké reklamy. Mali tam ako keby takú skupinu. Takže som tam s nimi chodila, keď natáčali reklamy a tak, a tam sa ma spýtali, prečo sa nepridám aj ja? A tak som začala nahrávať reklamy. Bolo to trošku divoké.

Aká si bola, keď si bola malá? Bola si veľmi hyperaktívna, alebo práve naopak vždy pokojná? Aká si bola v škole?

Hmmm.. Mala som charakter, to áno, ktorý ma nenechal len tak. Trošku som sa hádavala. Najprv som chodila do školy, kde chodili len samé dievčatá a bolo to veľmi striktné. Bolo tam veľa dievčat, neviem koľko, veľa, rôzneho veku, bolo nás veľa v triede. A… Ak išlo o štúdium, už som toho veľa vedela. Už som vedela čítať, vedela som si robiť úlohy a podobné veci a nikdy som sa necítila, že by som niečo nevedela a tak som sa predvádzala. Potom som zmenila školu, lebo som začala natáčať  „Plaza Sésamo“ , ktoré sa malo natáčať 2 roky a ja som toľko chýbať v škole nemohla. Tak som zmenila školu, za takú voľnejšiu, kde bolo v triede veľmi málo detí, bolo nás asi 15. Tam som sa zlepšila v komunikácií. Najprv som sa stretávala s veľmi rebelskými deťmi, pretože tu na mňa nebol taký tlak, ako v tej škole predtým. Boli to zlé deti, robili sme hlúposti.

Viem, že práca v „Plaza Sésamo“ bola stála, kde si vravela, že si veľmi pracovala.

Veľmi, veľmi som pracovala. Bolo to veľmi namáhavé, trvalo to dva roky a okrem toho som tam ešte aj spievala pesničky. Bolo to prvýkrát, kedy som nahrávala v štúdiu. Vtedy som začala byť závislá na káve, pretože…

Od tak mladého veku?

Áno. Mala som vtedy, 8 alebo 7 rokov a musela som byť v štúdiu dlhé hodiny, a keď som cítila, že som bola hladná, tak som si dala kávu s mliekom.

Áno, ale deti v tomto veku ešte nepijú kávu.

Samozrejme, že nepijú. Ale my sme museli nacvičovať ešte aj choreografiu, všetko toto bola súčasťou natáčania „Plaza Sésamo“, ktoré bolo určené pre deti, ale robili sme tam naozaj skvelé veci. Samozrejme som musela aj pracovať, musela som chodiť na skúšky, kde som si vyberala cesty, a moje mama…

Sama?

Áno. Zažila som rôzne veci, ktoré boli pre dievča v mojom veku naozaj ťažké.

Kedy si začala pociťovať, že už si slávna a že ťa ľudia začínajú na ulici spoznávať? V ktorom momente tvojho života? Bolo to po tvojej prvej telenovele?

Prvýkrát, keď si odo mňa začali ľudia pýtať autogramy, bolo počas natáčania „Plaza Sésamo“. To bolo prvýkrát v mojom živote, kedy som dala niekomu autogram.

Ako si sa cítila?

Bolo to veľmi divné. Nevedela som ani, ako sa mám podpísať. Vravela som si, že ako sa vlastne podpíšem? Žiadali si odo mňa fotky a takéto veci. Ale v skutočnosti, kedy som si ja uvedomila, že toto už je moja kariéra, že toto je mi už súdené, bolo vtedy, keď som vstúpila do „Jeans“. Vtedy som si povedala: „Okej, toto je už moja kariéra, toto už je niečo seriózne, je to niečo, čo ma bude živiť.“ Keď som dovŕšila 20 rokov, bolo to už niečo vážne, čomu som sa venovala a čo ma napĺňalo a bola som naozaj sústredená.

Taktiež si zažila dobu, kedy boli telenovely pre mladých veľké boom. Dnes už sa také niečo naozaj nevidí. A toto ťa posunulo na medzinárodnú úroveň a otvorilo ti to dvere do mnohých krajín.

Áno. Samozrejme. Prišlo to do mnohých krajín, ako hovoríš. Do Brazílie, do Španielska, do západnej Európy a to boli najúžasnejšie veci. Nie je to tak dávno, kedy som už ako sólistka navštívila Poľsko, bolo to niečo nádherné. Bola som tiež v Slovinsku. Sú miesta, kde ma poznajú, kde hrajú moje piesne. Samozrejme to bolo hlavne kvôli tom, že som hrala v telenovele. Je veľmi pekné, keď ťa ľudia takto poznajú a počúvajú tvoju hudbu a tak… Je to niečo nečakané, niečo obdivuhodné. A teraz, presne ako hovoríš, ľudia sa venujú iným veciam, seriálom, telenovelám a samozrejme internetu.

Ako sa ti pracovalo na týchto telenovelách pre mladých?

Pracovala som iba na dvoch takýchto telenovelách. A to bola „Clase 406″, ktorá bola veľmi, veľmi, veľmi dobrá, super romantická, ale trvala veľmi dlho. Trvala 2 roky. A potom tu boli „Rebeli“ , kde Roberta nebola zlá, bola rebelská. Bolo to veľmi ťažké, pretože to boli dve rozdielne postavy, mali rôzne vlastnosti,  Roberta vždy stála za hodnotami a za spravodlivosťou, stála za ľuďmi, ktoré milovala, vždy chcela niečo robiť. Bolo veľmi zábavné stvárňovať túto postavu. A prvou zápornou postavou, ktorú som si zahrala, bola pred časom v telenovele „Corazón que Miente“, čo bolo naozaj po prvýkrát, kedy som robila zlú postavu.

A veľmi sexy.

Áno, bola veľmi sexy. Ja som vždy stvárňovala postavy, ktoré boli dobré, ale táto bola skutočne zlomyseľná, mala presne určené hodnoty. Presne to, proti čomu ja stojím, bojujem, bolo zosobnené v tejto postave. Práve preto bola pre mňa výzva ju hrať, pretože som sa bála, že v tom nebudem dobrá. Ale bolo to ťažké, pretože to boli veci, ktoré by som vo svojom reálnom živote nikdy nerobila.

Varievaš?

Áno!

Áno? A čo varievaš?

Rada varím cestoviny.

Aké chutné! S čím?

So zeleninou s takými vecami.

Ak by si sa mohla vrátiť v čase do momentu, keď si cítila, že robíš šialenstvo. Kedy to bolo?? Nevieš nájsť taký moment?

Samozrejme, keď som cítila najväčšie šialenstvo, bolo to vtedy, keď sme spievali s RBD. To bolo extrémne šialené. Boli tam tisícky ľudí, ktorí spievali a stále kričali naše mená a potom pravý opak- idem na hotel, sama, a nemám nikoho iného. To boli časy, kedy som veľmi písavala. Ale samozrejme to bola aj najťažšia doba, kedy som si chcela nájsť chvíľky len sama pre seba, preto som písavala po nociach. pretože to bolo len nahrávať celý deň, nasadnúť na lietadlo a cestovať tisícky kilometrov. Bolo to veľmi komplikované.

Keď spievaš v skupine a spievaš ako sólista. Je to úplne iné.

Áno, je to úplne iné. Moje prvé CD, ktoré sa volalo „Extranjera“ , bol to môj naozaj veľký sen, prísť ako sólistka. Bolo to niečo osobnejšie. S mojimi vlastnými testami, s mojimi zážitkami, ktoré som chcela zdieľať, s piesňami, ktoré vyjadrujú to, čo ja chcem povedať. S ľuďmi, ktorí sa na mňa prišli pozrieť, nič viac. Je to ako dosiahnuť niečo osobnejšie, ako byť v skupine. Ale na druhej strane je to obrovská zodpovednosť a veľký kompromis, pretože tentokrát si za všetko zodpovedná sama. Nie je to ako vtedy, keď som si povedala, že sme tu šiesti. Teraz je to komplikovanejšie. Pomôže ti to narásť ako osobnosti a ako profesionálke.

Povedz mi nejakú  príhodu, ktorú si pamätáš.

Z videa? Dobre. Môj prvý singel a moje prvé video, ktoré som nahrávala ako sólistka. Bola som veľmi šťastná s plná snov a preto som s vami zdieľala pieseň, ktorú som napísala ja. Bolo to krásne, spomínať si, ako som ju písala a zrazu sa to stalo skutočnosťou.

Koľko ti pripraviť túto pesničku?

Niekoľko mesiacov, bolo to špeciálne pre môj album a preto to bolo veľmi ťažké. Dostala som alergiu v jednej scéne, malo to byť najlepšie video a ja som mala alergiu, pretože jeden kocúr bol v štúdiu a ja som mala alergiu.

Takže si sa chcela ukázať s krásnou tvárou..

Samozrejme ale už som mala všetko červené, červený nos…

Aké ohromné, že si sa dala na sólovú dráhu, pretože ťa ľudia už poznali, musela si robiť toto, toto, toto a musela si mať určený presný smer.

Mala som svoj celý tím, ktorý mi pomáhal s mojimi piesňami a pomáhali mi so všetkým, takže som nemohla úplne robiť to, čo som ja chcela. Radia mi a na tom stojí veľa vecí. Ale na druhej strane je sloboda, zastávať si veci, ktoré si ja myslím, ktoré chcem vyjadriť.

A tiež si napísala knihu básní.

No… v skutočnosti to nie sú ani básne. Ja som ich začala písať.. ako som ti už povedala, od kedy som bola malá som s týmto začala. Nie som úplne najviac otvorený a najviac spoločenský človek, ale veľmi sa mi páči písať veci. Preto som do 11 rokov začala písať o všetkom. O tom, ako som sa cítila, o dospievaní, o láske, o neopätovanej láske… Preto som napísala túto knižku. Skôr som len prekopírovala len zápisky. Nie sú to básne, sú to zápisky, odrazy, zážitky a tak som to dala do jednej knihy, aby som sa ľuďom priblížila, nemyslela som si, že táto časť môjho života bola perfektná. Práve naopak. Bola taká, ako každého iného. Na jednej strane si ju treba podmaniť, bolo to slobodné vyjadrenie. Pretože pri skladaní pesničky si musíš dávať pozor, aby sa všetko rýmovalo, aby to malo svoju štruktúru a veľa vecí, ktoré nie sú voľné. A toto bol spôsob ako sa voľne a veľmi pekne priblížiť ku svojim fanúšikom, mladým, ktorí ma nasledujú.

Čo si zapojila do vyhotovenia albumu, ktorý práve pripravuješ? Aký singel výjde najbližšie?

Veľmi veľa vecí. Napríklad „Dejarte de Amar“ je pieseň, ktorú už som pripravovala pre telenovelu, napísala som ju sama a taktiež výjde na CD-čku. Je tak veľa piesní, ktoré zložili moji priatelia, ktorých veľmi obdivujem, veľmi sa mi páčia, veľa piesní, ktoré som napísala, sú pre mňa typické a veľmi sa mi páčia. A na druhej strane, sú tu piesne, v ktorých som si istá, kde.. samozrejme.. každá pieseň má niečo svoje a dôležité. Preto je veľmi komplikované povedať, ktoré vyhodím a ktoré si tam nechám. Ale toto je album veľmi presvedčivý, povedzme že je to pop-rock, so zvukom možno trošku elektrickým, ale …

Čo znamená trochu elektrický?

Hmm… je taký aktuálny, moderný.

Aký je tvoj obľúbený brazílsky spevák?

Paula Fernandez.

Portugalčina je veľmi romantická.

Áno. Je veľmi pekná. Veľmi dobre sa počúva a oveľa lepšie spieva.

V čom sa podľa teba podobáme my Mexičania od Brazílčanov?

Hmm.. vo všetkom, nie? Sme veľmi pekní.

Prišla si v svojom živote do takého momentu, kedy si snívala o tom, že sa vydávaš, že budeš mať deti?

Teraz, teraz? Nie. Práve teraz som veľmi sústredená na svoju kariéru, na svoj album, na svoje turné, bude to veľmi komplikované. Ale som tomu otvorená. Je to niečo, čo určite chcem, v nejakom momente svojho života, takže…

Koľko chceš detí? Šesť? Štyri?

Čože ? Nie! Ty chceš štyri? Ja by som nemohla mať 4 deti. Ja si myslím, že dve, alebo jedno, alebo žiadne. Ale nie. Myslím si, že dve.

Vyšiel tvoj singel „No sé llorar“.

Áno, „No sé llorar“, ktorý som spravila a som s ním veľmi spokojná, veľmi vďačná, ako ho všetci prijali. Veľmi ma podporujú, nie len v Mexiku, ale aj v iných krajinách. Práve ho propagujem, mám už aj videoklip, ktorý o chvíľu dosiahne 2 milióny pozretí a to vyšlo len pred mesiacom.

Áno veľa z tvojho života môžeme vidieť na tvojich účtoch na sociálnych sieťach.

Áno, chcem aby ste videli môj život. Vždy pridám to, čo robím, vždy sa dozviete, či budem mať turné alebo také veci, nájdete tam linky na moje videá.

Nejaká príhoda z nakrúcania tohto videa?

Nakrúcali sme tu v Mexiku, v Rímskej kolónii. Natáčali sme 24 hodín a bola veľká zima, ale bolo to naozaj úžasné. Bol s nami skvelý režisér, skvelý tím, tak dúfam, že sa vám páči. Dúfam, že sa vám páči aj posolstvo, ktoré hovorí,  že nie je vždy zlý muž, preto je potrebné si pozrieť video.

Páči sa ti viac pláž alebo mesto?

Páči sa mi… Mohla by som byť v nejakej chate a ohňom, obklopená horami alebo na pláži.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz