IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [10.kapitola – „Príliš veľká (ne)pozornosť“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z15

Skoro sme sa už pobozkali, no znova začal vyzváňať mobil. No tento krát to nebol Dulcin, ale môj. Neochotne som sa od nej odtiahol a zodvihol som.

Počúvam,“ povedal som trochu nahnevane.

Chris, kde preboha trčíte?“ kričala na mňa Any z druhej strany telefónu.

Any, neboj sa, už sme pred reštauráciou. Za chvíľku sme pri vás,“ položil som a otočil sa k Dul.

Any“ povedali sme jednohlasne a následne sme sa začali smiať na tejto zhode.

Dulce

Je to milé, ako sme sa zhodli,“ povedala som Chrisovi, keď ma trochu prešiel ten smiech.

To áno, ale mali by sme už ísť, lebo nám zase bude volať Any, že kde toľko trčíme. A nakoniec, ako ju iste poznáš, si z toho vyvodí vlastný záver,“ trošku pozdvihol obočie.

„Tak už poďme, nie?“ navrhla som mu.

Jeho pohľad bol taký neodolateľný. Doslova mi pálil pokožku, prehádzal celým mojím telom. Pripadalo mi to, akoby vo mne všetko videl, vedel prečítať všetky moje myšlienky, pocity, nálady. Skrátka všetko. Akoby som bola pre neho úplne priehľadná. Ale tým sa teraz nejdem zaoberať. Pri mojich myšlienkach som si práve spomenula, kde som a prečo som sem prišla. A že všetci ľudia, čo sú v reštaurácii, čakajú už len na mňa. A na Chrisa, samozrejme. Pozrela som sa oproti sebe a Chrisa nikde. Vŕtalo mi hlavou, kde asi šiel a hlavne jedno – prečo ma tu nechal samú. No v tú ranu som dostala odpovede na všetky moje otázky, pretože dvere na mojej strane Chrisovho auta sa roztvorili a spoza nich sa vynoril Chris. Krásne sa na mňa usmial a podal mi ruku, ktorú som samozrejme prijala, a pomohol mi vystúpiť. Bola som v šoku a ani som poriadne nevnímala, čo vlastne robím. Chris zamkol auto a zrazu som pocítila jeho ruku, ktorá ma objala okolo pásu. Neprotestovala som. Ani som nechcela, pretože už len cítiť jeho ruku na mojom tele je pre mňa to najkrajšie a zároveň najcennejšie. No je to aj nebezpečné. Mohli by tu byť kľudne nejakí paparazzi. No na to som vtedy ani nepomyslela. Myslela som len na to, že Chrisova ruka spočíva na mojom páse a všetok okolitý svet pre mňa neexistoval. Bola som len ja a on. Zrazu sa mi pred očami zjavil ten sen, ktorý sa mi dnes sníval. Ten hrozný sen, v ktorom môj milovaný Chris, moja najväčšia láska, zomrel. Nevedela som si predstaviť život bez neho tak, ako som si nevedela predstaviť to, že by sme boli každý s niekým iným.Zrazu som zastala a otočila som sa ku Chrisovi.

Chris, počkaj, chcela by som ti niečo povedať.

V jeho očiach sa zračil strach. Ten strach bol určite z toho, pretože sa bál, čo mu vlastne chcem povedať. No videla som tam aj niečo iné. Videla som porozumenie, no zároveň sa Chris nenápadne obzrel okolo seba. Ani som si neuvedomila, kde vlastne sme. Až teraz. Poobzerala som sa okolo seba a uvidela som všetkých – mojich rodičov, sestry, priateľov a rodinných príbuzných, ako na nás zízajú v nemom úžase. Až vtedy som si uvedomila, čo vlastne robím. A oni všetko počuli, všetko videli. Rýchlo som sa vymanila z Chrisovho objatia a so sklopenou hlavou, na lícach červeň, som sa vybrala na moje miesto, ktoré bolo vedľa Any, pri ktorej sedel Poncho. Hneď ako som došla a zaujala svoje miesto, Chris tiež zaujal to svoje a ako na protiveň bolo hneď vedľa môjho. Keď sme už všetci boli na svojich miestach, povedal sa príhovor a potom nám začali prinášať polievku, ktorá bola ako prvý chod. Zjedla som rýchlo, pretože som už bola hladná, no nezjedla som ju o nič rýchlejšie ako Any. Tá ju mala v sebe asi prvá zo všetkých prítomných. Len som na ňu prekvapivo vyvaľovala oči. No čo, asi od rána nič nejedla. Mykla som plecami a čakala, až odnesú všetky prázdne taniere z polievky a začnú nosiť druhé. Ani na to som však nemusela čakať dlho. Spoza rohu sa vynorila čašníčka s taniermi s chutným mäskom, pekne naservírovanou ryžou, zemiakmi a zeleninovou oblohou. Keď prišla ku nášmu stolu, Any jej to doslova vytrhla z ruky. Takúto som ju naozaj nepoznala. Jedla ako o život. Akoby jej to niekto mal vziať. A vtedy mi to došlo. Nie je Any náhodou tehotná?

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz