IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [11.kapitola – „Anine úsudky“]

Any, koľko už vlastne s Ponchom chodíte?“ spýtala som sa jej.

Neochotne sa zdvihla od jedla, prehltla posledné sústo, ktoré si zapila vodou a prehovorila.

Asi také tri mesiace, prečo?“ venovala mi nechápavý pohľad.

No ja len tak. Lebo som o tom nepočula v žiadnej tlači,“ tvárila som sa ako neviniatko.

Takže oni spolu chodili ešte za čias RBD. No pekné od nich, že nám nič nepovedali.

To preto, lebo sme to tajili,“ vysvetľovala mi.

A dnes ste sa rozhodli, že to zverejníte?“ vyvalila som na ňu oči.

Prikývla a znova sa chcela pustiť do jedla, no ja som si nemohla odpustiť jednu poznámku.

No ale to je dosť divné, že práve dnes. Len dnes ste sa rozhodli, nie? Nie je v tom niečo viac? Počuj Any, nie si ty náhodou v tom?“ vychŕlilo to zo mňa ako láva.

Any to však až tak zaskočilo, že jej príbor spadol do taniera, no pohár, ktorý ešte stále zvierala v ruke, jej s obrovským rachotom dopadol na zem. Prekvapene na mňa hľadela, ústa dokorán, oči vypúlené. Občas zamrkala. Teraz sa všetka pozornosť obrátila k nám. Všetky hlavy boli ku nám otočené. Dúfala som, že to Any vysvetlí. Teda aspoň som sa na ňu spoliehala. Po dvoch takýchto minútach som si však uvedomila, že Any nič nepovie, pretože je úplne šokovaná z toho, čo som jej práve povedala.

Nebojte sa, všetko je v poriadku. Len som do Any trošku drgla a jej spadol pohár. Naozaj. Je to v poriadku,“ k svojmu monológu som ešte pridala úsmev a potom sa každý pustil opäť do jedla.

Pozrela som sa opäť na Any a už vyzerala o trochu lepšie, no stále bola šokovaná.

Dul, ako si na to prišla?“ vykoktala napokon zo seba.

Mykla som plecami. „Ani neviem. Len som si všimla tvoj zvýšený apetít, čas, koľko ste spolu a plus ešte ten bulvár. Zatajenie vzťahu. Potom už len chýbalo dať si dva a dva dokopy a bolo,“ pousmiala som sa.

Vzala som si do rúk lyžičku a chcela znova začať jesť, no Any ma jemne chytila za ruku. Pozrela som sa na ňu a čakala, čo mi povie.

Dul, prosím ťa, nepovedz to nikomu, dobre? Chceme to povedať všetkým osobne,“ začala mi vysvetľovať celú ich situáciu.

Vieš, chceme to povedať novinárom aj všetkým rodinným príbuzným osobne. Nechceme, aby sa to dozvedeli od niekoho iného. No taktiež sa chceme čo najskôr zosobášiť. Ale ak chceš, tak to môžeš povedať Chrisovi. Veď teraz predsa spolu chodíte, nie?

Vypúlila som na ňu oči. „Any, odkiaľ to máš?“ koktavo som sa jej spýtala.Teraz som to bola ja, ktorá nevedela, čo povedať.

No usúdila som to podľa toho, ako ste sa ku sebe správali. Ešte aj v kostole ste sedeli spolu. A teraz, keď ste prišli, tak ste tu predviedli pekné divadlo. Takže si nemyslím len to, ale aj to, že to tiež držíte v tajnosti,“ šťastne zatlieskala.

Ja som na ňu len nemo hľadela, no napokon sa mi predsa len podarilo prehovoriť. „Any, nič z toho, čo si práve povedala, nie je pravda,“ pokrútila som hlavou.

No tak čo malo znamenať potom to, ako ste sa k sebe pred všetkými správali. Ako ste sa objímali. A tie vaše pohľady. Vidno, že v tom lietate až po uši,“ nahodila ten jej typický úsmev od ucha k uchu.

Ale Any, to nič nebolo. Len som mu chcela poďakovať za to, že ma odviezol. Naozaj. Nič viac,“ zaklamala som.

Ale no tak, Dul, mňa neoklameš.

A sakra, nechytila sa na lep. Čo teraz? „Naozaj Any. A prosím ťa, hovor potichšie, pretože ak si si to ešte neuvedomila, tak Chris sedí hneď vedľa mňa,“ zašepkala som jej.

Dobre, ale priznaj si to,“ začala so mnou vyjednávať.

A čo si mám priznať?“ nechápavo som na ňu pozrela.

No predsa to, že ho miluješ, Dul. Miluješ ho viac ako svoj život. Neboj sa, veľmi dobre poznám ten pocit. Ja to isté zažívam s Ponchom. Keď sme si povedali, čo k sebe cítime, boli sme neskutočne šťastní. A to určite budete aj vy, len čo si to poviete. No tak Dul, nebuď tvrdohlavá a povedz konečne Uckerovi, čo k nemu cítiš, jasné? Ver mi, nič s tým nestratíš, pretože on cíti presne to isté. Vidno to na vás oboch, a poriadne. Vidno to v každom vašom geste, v každom pohybe, a najmä vám to vidno v očiach. Ste zamilovaný, no zároveň aj tvrdohlavý a nechcete to tomu druhému povedať. Dul, prosím ťa, aspoň to skús, veď za to nič nedáš,“ ukončila svoj dlhý monológ.

Tak čo mám robiť? Možno má pravdu. Možno mu to poviem. Možno by to bolo to najlepšie a možno cíti on presne to isté. Ale čo ak nie? Čo bude potom? Potom sa asi prepadnem od hanby. Naozaj neviem, či mu to mám povedať, alebo nie. A potom sa mi znova vynoril ten sen. Znova som ho mala pred očami. Ach bože, ja ho neskutočne milujem. Ale nemôžem mu to povedať. Na jednej strane síce chcem byť s ním, no na tej druhej ho nechcem stratiť.

Tak čo, povieš mu to?“ vytrhla ma z mojich myšlienok Any.

Pozrela som sa na ňu a pootvorila ústa. Následne som ich zatvorila. Napokon som pokrútila hlavou a zahľadela som sa do zeme.

Ale prečo, Dul? Prečo to Chrisovi nechceš povedať?

Povedať mi čo?“ primiešal sa do rozhovoru Chris.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz