IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [13.kapitola – „Šok“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z15

Otočila som sa za hlasom, ktorý na mňa volal a zbadala som svoju vysmiatu sestričku.

Ale Blanca, som unavená, idem už domov a navyše mám zajtra nakrúcanie, tak musím skoro vstávať. Ale našťastie už nakrúcame posledný diel, takže aspoň potom si budem môcť konečne vydýchnuť,“ vysvetľovala som jej.

Tak aspoň ostaň ešte na venčekový,“ prosíkala ma.

Nie, prepáč, ale naozaj musím skoro vstávať,“ pokrútila som hlavou, objala ju a vydala sa na odchod.

Pomaly som sa priblížila až ku dverám a vyšla von. Vytiahla som si z kabelky mobil a chystala sa, že zavolám taxík, keď ma niekto chytil sa rameno. Razom som sa otočila a pozrela na dotyčného. Strašne som sa zľakla, no keď som zbadala, kto to je, uľavilo sa mi.

Čo tu robíš?“ zahľadela som sa na Chrisa.

Ak si nepamätáš, tak si mi sľúbila, že mi povieš medzi štyrmi očami, čo sa teraz deje s Any. Nechcela si mi to povedať na oslave a teraz predo mnou utekáš alebo ako si to mám vysvetliť?“ venoval mi nechápavý pohľad.

Nie, ja len… som unavená, zajtra mám natáčanie a musím skoro vstávať. A úplne som na to zabudla. Prepáč,“ sklopila som hlavu a zahľadela sa do zeme.

Ale no tak,“ nadvihol mi bradu a zahľadel sa mi do očí „ja som to tak nemyslel.“ usmial sa na mňa. „Tak poď, prejdeme sa a porozprávaš mi to, dobre?“ navrhol mi.

Prepáč, ale nemôžem. Musím už ísť domov,“ pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu.

Nemohla som prijať jeho návrh, pretože som s ním nechcela byť osamote. Nemohla som s ním byť osamote, pretože som nemala ani najmenšie tušenie, ako by som sa k nemu zachovala.

Tak ťa odveziem a u teba doma mi to povieš, dobre?“ Druhý návrh, čo teraz? Aj tak som si ešte nezavolala, taxík, tak by som snáď aj mohla súhlasiť.

Tak dobre, ale nechcem ťa otravovať.

Ty ma neotravuješ,“ skočil mi do reči.

Tak dobre. A môžeme to prebrať aj hneď po ceste, nie?“ navrhla som mu tento krát ja.

Nie, to radšej nie. Nechcem sa rozptyľovať popri šoférovaní,“ oponoval mi.

Radšej mi to povieš, keď už budeme u teba, dobre?

Len som prikývla, veď čo iné mi ostávalo, a vydala sa za Chriom ku jeho autu. Ako pravý gentleman mi opäť otvoril dvere a pomohol mi nastúpiť. Potom obehol auto a nastúpil si aj on. Vložil kľúče do zapaľovania a vycúval z parkoviska na cestu. Z okna som pozerala na vzďaľujúcu sa budovu v spätnom zrkadle a premýšľala nad všetkým možným. Od Chrisa až po Anine tehotenstvo. No nikdy som nemyslela na niečo iné, ako na Chrisa menej ako minútu. Vždy sa mi vopchal do mojich myšlienok a môj mozog nemohol súvisle pracovať.

Tak a sme tu,“ prerušil sa z mojich myšlienok Chris.

Len som prikývla a opäť sa nechala unášať svojimi myšlienkami, ktoré nepatrili nikomu inému než jemu. No zrazu sa dvere auta na mojej strane roztvorili a Chris mi podal ruku. Začal ma ťahať von z auta. Nepriečila som sa. Koniec koncov, bola som už predsa doma. Podišla som až ku dverám, roztvorila kabelku a začala som v nej hľadať kľúče.

Tu sú,“ zvolala som víťazoslávne, keď som ich konečne našla.

Ja hlúpa som si ich vložila do bočného vrecka a úplne som na to zabudla. Šikovne som ho vložila do zámky a otočila ním. Stlačila som kľučku a dvere sa roztvorili. Kľúčik som vopchala do dverí z vnútornej strany a počkala, až Chris vojde, a následne som ich zavrela. Zašli sme spolu až do obývačky.

Posaď sa,“ povedala som Chrisovi.

Dáš si niečo?“ spýtala som sa.

Pokrútil hlavou. „Nie, nedám si nič Dul. Chcem len vedieť, čo si mi chcela povedať o Any. Prosím ťa, už to vyklop, pretože som ako na ihlách,“ začal strečkovať.

Ja som sa na ňom musela len zasmiať. Vyzeral naozaj komicky. Nechápala som síce, prečo sa tvári ako nejaké vyplašené vtáča, no aj napriek tomu som sa musela zasmiať.

Vieš… no… neviem, ako začať.“ koktala som.

Totižto nevedela som, ako som mu mala povedať, že Any chodí s Ponchom a už vôbec nie to, že spolu čakajú dieťa. Ach bože, prečo to všetko vždy nechajú na mne.

Vieš… Any chodí s Ponchom,“ povedala som napokon.

Sčasti sa mi uľavilo, že som mu povedala aspoň prvú časť toho, čo mu mám povedať. No teraz príde to ťažšie.

Ale to ja viem,“ zasmial sa.

Poncho mi to už povedal,“ prekrútil očami, no jeho pohľad neskôr opäť spočinul na mne.

Len to si mi chcela povedať?“ Pokrútila som hlavou.

Teraz prichádza to ťažšie. Ale keď vedel toto, čo ak vie aj to, že je Any tehotná? Potom sa budem naozaj cítiť ako taká hlupaňa.

Pozri, neviem, či to vieš, ale ak to už vieš, tak ma, prosím ťa, neber za dáku hlupaňu, dobre? Pretože ja som naozaj nemala ani najmenšie tušenie, že vieš, že spolu chodia. Totižto… Any mi povedala, že ti to mám povedať. No myslela si, že… že… že my dvaja… no… že spolu chodíme,“ hlesla som napokon.

Uff, to je úľava, keď som mu to povedala, no ešte stále som mu nepovedala to, že je Any tehotná. Neviem, ako mu to poviem. Asi to jednoducho len tak zo seba vysypem. Naozaj neviem. Opäť som sa pozrela na Chrisa, ktorý vyzeral, akoby každú chvíľu šiel skolabovať.

Čo… čo… čože to povedala?“ spýtal sa ma udivene a ledva to vykoktal.

Keby to všetko nebolo také zamotané a vážne, tak by som sa určite na jeho smiešnom výraze zasmiala. Ale nie. teraz sa predsa nemôžem smiať! presviedčala som samú seba a popri tom sa snažila potlačiť svoju obrovskú chuť zasmiať sa. No napokon sa mi to akosi podarilo a reagovala som na Chrisovu otázku, ktorú mi posledne položil.

No áno. Povedala, že keď spolu chodíme, tak že ti to môžem povedať. Ja som sa jej to snažila vyhovoriť, no kto vie, či mi vôbec uverila. Veď vieš, aká je Any,“ vysvetľovala som mu a snažila sa pôsobiť čo najpokojnejšie, aby nezistil, že by som najradšej vybuchla od smiechu.

Chvíľu bolo ticho, no on po pár minútach na moje prekvapenie len pokrútil hlavou a na tvári sa mu rozlial obrovský úsmev. Ten úsmev, ktorý má len on a nik iný. Ten, ktorý ho robí jedinečným a zároveň takým krásnym. Ach bože, už opäť sa strácam v jeho krásnom úsmeve, a to už ani nehovorím, čo sa stane, keď sa prestanem ovládať. Na to nechcem ani pomyslieť. No taktiež nechcem pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby som mu povedala o svojich citoch a on by ma odmietol. Povedal by mi, že ma nemiluje a kto vie čo ešte. Toto by som naozaj nezniesla. No čo ak má zase pravdu Any? Čo ak ma Chris naozaj miluje? Nie, to určite nie je pravda. Ale čo ak hej? Netuším. Ach bože, čo si mám myslieť?

Môžeš ma na chvíľku ospravedlniť?“ spýtala som sa Chrisa stále upierajúc môj pohľad na jeho žiarivý úsmev, ktorému podľahne každá žena. Len prikývol a ja som vzápätí doslova vyletela z miestnosti a zamierila si to do kúpeľne.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz