IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [14.kapitola – „Upokojovanie“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z15

  • Christopher

Dosť ma zaskočilo, keď mi Dul povedala, že si Any myslí, že spolu chodíme. No ešte viac ma zaskočilo, že aj keď jej Dul povedala, že to nie je pravda, tak ona jej pravdepodobne nič neuverila. No keby malo byť po mojom, tak by mi to vôbec nevadilo. Veď predsa ja Dul milujem! Neskutočne ju milujem a som idiot, že som si to uvedomil až nedávno. Keby som si to bol uvedomil skôr, keby som to bol skôr vedel, povedal by som jej to. Ale čo ak by ma odmietla? Čo potom? To by som naozaj nezniesol.

Môžeš ma na chvíľku ospravedlniť?“ prerušila ma z mojich myšlienok Dul.

Zmohol som sa len na prikývnutie a sledoval, ako odchádza niekam preč odo mňa. Ale veď je to len na chvíľku! Už na ňu toľko nemysli! Neviem ako, ani kedy, ale nejako som odišiel z reality do ríše snov.

  • Dulce

Nie Dul, už naňho toľko nemysli! Musíš naňho zabudnúť! On ťa predsa nemiluje! okrikoval ma môj rozum. No moje srdce na mňa kričalo niečo iné. Je to len dobré! Mysli naňho a konečne mu povedz, čo k nemu cítiš!

Ach nie!“ zašepkala som a tvár si prikryla rukami.

Prečo konečne neprídem na niečo, čo by mi vyhovovalo rovnako. Prečo? Ach bože. Čo teraz? Už by som sa mala vrátiť, aby ma Chris dlho nečakal. Napokon, musím vstávať na nahrávanie a on musí ísť domov. Neveriacky som pokrútila hlavou, vzdychla si a vybrala sa späť do obývačky za Chrisom. No tam ma čakalo prekvapenie. Keď som vošla, Chris tam sladko spinkal na sedačke ako také malé bábätko. Očká zavreté, no keď som k nemu podišla bližšie, všimla som si, že má pootvorené ústa. Neodolala som pokušeniu a darovala mu letmý bozk na pery. Potom som zo skrine vytiahla deku a prikryla ho ňou. Sadla som si na sedačku oproti nemu a kochala sa pohľadom na neho. Bol naozaj prekrásny. Musela som sa usmiať. Veď čo iné mi ostávalo, keď som svoj pohľad upierala na spiaceho Christophera, ktorý je mojou veľkou láskou? Určite nič. Teda aspoň som si to myslela.

Niéééééé!!!!!“ zakričala som z plných pľúc.

  • Christopher

Keď som sa prebudil, naskytol sa mi nádherný pohľad na spiacu Dulce. Nemohol som uveriť vlastným očiam. Ale veď ja som tu zaspal! A ona tu zaspala pri mne. Určite to nie je moc pohodlné a nechcem, aby zajtra bola nevyspatá a ubolená. Rozhodol som sa, že ju vynesiem hore do jej izby, a tak som aj urobil. Dal som si dole deku, ktorou ma pravdepodobne prikryla Dul, vstal a vydal sa ku nej. Opatrne, tak, aby sa nezobudila, som si ju vzal do náručia a pomalým krokom sa čoraz viac blížil ku schodom. Keď som ich úspešne zdola, hravo som našiel Dulinu izbu, keďže v jej dome sme celá RBD trávili pomerne veľa času. Otvoril som a vošiel dnu. Dul som opatrne položil na posteľ, vyzul jej topánky a zakryl ju perinou. Dal som jej bozk na čelo a vytratil sa z jej izby. Ale počkať. Mám odísť, či nie? Asi by bolo lepšie, keby som aj odišiel, no neviem. Nie som si istý, či urobím dobre. Ale v okamihu som sa rozhodol, keď som počul Dulin krik. Behom pár sekúnd som zdolal všetky schody a vbehol do Dulinej izby. Sedela na posteli a bola celá spotená. Rýchlo som ku nej pribehol a sadol si ku nej na posteľ.

Dul, čo sa ti stalo? Niečo zlé sa ti snívalo, však?“ svoje dlane som jej položil na rozhorúčené líca.

Ach, Chris,“ vzdychla si a vrhla sa mi do náručia.

Z očí jej začali stekať obrovské prúdy sĺz. Ja som ju pevne objal a snažil sa jej prostredníctvom toho dodať silu, aj keď neviem, či to tak prijala. Vyzerala, že je veľmi rozrušená a preľaknutá. Zrazu sa odo mňa odtiahla, sklopila pohľad a utrela si slzy, ktoré jej stekali po tvári.

Prepáč,“ zašepkala sotva počuteľne, no ja som to počul až príliš dobre.

Dul, neospravedlňuj sa mi. Veď predsa nemáš za čo,“ oponoval som jej a prstom som ju jemne chytil za bradu a prinútil pozrieť sa na mňa.

V očiach sa jej zračil strach, no nie len strach, ale aj obrovská bolesť. Ale čo ju tak mohlo zarmútiť? Žeby ten sen? Ach bože, dúfam len, že to nie je preto, lebo som tu ostal.

  • Dulce

Ale prečo by som sa mu nemala ospravedlňovať? Veď som ho predsa len tak z ničoho nič objala. A ktovie, ako si to vysvetlil. Nechcem ho stratiť. Aj keď budeme len kamaráti, chcem ho mať pri sebe. Zrazu vstal a chystal sa na odchod. Musela som ho predsa zadržať. Nemohla som ho nechať odísť, najmä nie po tom, čo sa práve stalo. Natiahla som k nemu ruku a dotkla sa tej jeho. Pevne som ju zovrela.

Neodchádzaj, prosím,“ uprela som naňho prosebný pohľad.

Zostaň tu so mnou,“ pousmiala som sa.

On zjavne nepotreboval počuť nič iné, pretože ani na minútu nezaváhal a opäť si sadol ku mne na posteľ, no on si nesadol tam, kam som chcela. Sadol si len na kraj a ja som chcela, aby si sadol ku mne. Musí sa predsa aj on vyspať. No priznávam, že nie len preto, ale taktiež preto, aby som ho pri sebe cítila. Aby som opäť cítila teplo jeho tela. Aby som ho opäť mala len pre seba. Potľapkala som miesto vedľa seba na posteli a naznačila mu, aby si tam sadol. Chvíľku váhal, no napokon pochopil, vyzul si topánky a uvelebil sa vedľa mňa. Ľahla som si a on si ľahol tiež.

Neboj sa, už sa ti nebude snívať nič zlé. Som pri tebe,“ objal ma a daroval mi bozk do vlasov.

Takto, ako dvaja zaľúbenci, sme sa postupne presunuli na vedľajšiu planétu.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz