IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [15.kapitola – „Prekvapivé zistenia“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z16

Zobudil nás až zvuk budíka, ktorý nám naznačoval, že je najvyšší čas vstávať. Buchla som po ňom a vypla to neustále vyzváňanie, ktoré sa rozliehalo po mojej izbe.

Koľko je hodín?“ oslovil ma Chrisov rozospatý hlas.

Ja, ešte stále v jeho náručí, som mu pokojne odpovedala.

Nie moc, ale pre mňa najvyšší čas vstávať.

Jáj, ty máš dnes to natáčanie však?“ jeho ruka mu pristála na čele, následne si ňou prehrabol vlasy.

Prikývla som a vymanila sa z jeho náručia. Vstala som z postele a vybrala sa ku skrini. Vytiahla som si odtiaľ rifle, top a mikinu. Položila som si to na posteľ a vybrala sa do kúpeľne. Zavrela som za sebou a zamkla sa. Začala som si napúšťať vaňu a pomaly som sa začala vyzliekať.

Dul, a čo so mnou?“ zakričal na mňa Chris, keď som už sedela vo vani.

Neviem. Ale určite nemôžeš vychádzať z môjho domu a už vôbec nie so mnou.Teraz tam bude strašne veľa novinárov. Máš na dnes niečo?“ odpovedala som mu.

Sama som nevedela, či som spravila dobre, alebo zle. Ale ostal pri mne. On pri mne ostal celú noc.

No nie. Zatiaľ dnes nemám nič, prečo?“ nechápavo sa ma spýtal.

Jaj, ty hlupáčik, mohol by si tu ostať do večera?“ vzdychla som si a celá sa postupne poumývala.

Pomaly som začala vychádzať z vane.

Akože u teba? Ako do večera?“ takmer by som povedala, že koktal. No snažil sa to zakryť.

Áno, akože u mňa a áno, ako do večera,“ pousmiala som sa.

Teraz bolo chvíľku ticho. Poutierala som sa a vyfénovala si vlasy. Chcela som sa obliecť, no čo nezistím? Ja hlúpa som si všetky svoje veci nechala na posteli pri Chrisovi! No čo, musím tam predsa ísť. Natiahla som si na seba krátky župan, ktorý tam mám vždy a odhodlane vykročila ku dverám. Otvorila som ich a vošla dnu. Na moje prekvapenie tam nik nebol. Ach bože, on odišiel. Nechal ma tu samú. Nechal ma a len tak bez rozlúčenia odišiel. Čo som si namýšľala, ja hlupaňa, že tu ostane? Asi ťažko. neostal tu, a to aj znamená, že ma nemiluje. Nemiluje ma a ja to len horko-ťažko znesiem, no musím sa cez to preniesť a zabudnúť na neho, aj keď to nebude vôbec ľahké, pretože ho neskutočne milujem. No čo už. Utrela som si slzu, ktorá mi vyšla a obliekla sa. Potom som zbehla po schodoch dole až do kuchyne.

  • Christopher

Keď mi Dul povedala, že mám u nej ostať až do večera, bol som neskutočne šťastný a smutný zároveň. Šťastný preto, lebo večer ju znovu uvidím, no smutný preto, lebo tu budem celá deň sám. Dul odchádza na natáčanie a ja tu ostanem úplne sám. No čo, aspoň jej spravím dáke chutné raňajky. Určite je hladná a ponáhľa sa, tak by si toho moc veľa spraviť nestihla. Obul som si teda topánky a zbehol som dole do kuchyne. A teraz to základné – čo spravím? Ako som rozmýšľal, tak ma nič nenapadalo. Mám to. Uškrnul som sa a začal vyťahovať potrebné veci. Potom som sa pustil do varenia. Za desať minút bolo všetko hotové. Spravil som hrianky. Poukladal som ich na tanier a potrel marmeládou. Potom som už len spravil dve kávy a čakal, až Dul zíde dole.

  • Dulce

Vošla som dnu a ostala som s ústami dokorán zízať na Chrisa, no taktiež na raňajky, ktoré pripravil, zatiaľ čo ja som si myslela, že odišiel preč a nechal ma tu samú.

To si kedy stihol?“ povedala som prvú hlúposť, ktorá ma napadla, aby som zahnala to trápne ticho, ktoré nastalo po mojom príchode.

Mykol plecami. „Kým si sa ty kúpala, tak ja som nám spravil raňajky. Hrianky s džemom a k tomu kávu. Môže byť?

Prikývla som. Posadila som sa a Chris si sadol oproti mne. Spoločne sme začali jesť raňajky, na ktoré ja väčšinou nikdy nemám čas a namiesto ktorých si vždy po ceste kúpim len nejaký polotovar. No aj napriek tomu musím povedať, že aj keď to boli len hrianky s džemom, tak sú naozaj vynikajúce. Už som dojedala posledný kúsok, zatiaľ čo Chris mal už všetko zjedené a svoj pohľad upieral na mňa.

Bolo to výborné,“ podotkla som, keď som dožula posledný kúsok hrianky.

Chris sa len skromne usmial. „Veď to boli len obyčajné hrianky s džemom,“ protirečil mi.

To áno, ale aj napriek tomu to bolo výborné a ďakujem ti za to,“ nahla som sa ponad stôl a dala mu pusu na líce.

Neviem, či sa mi to len zdalo, ale zračili sa na ňom rozpaky. Ale neviem prečo. Naozaj netuším. Ale aj napriek tomu som mu za všetko vďačná. Dopila som si svoju kávu a pozrela na hodinky, podľa ktorých som usúdila, že je najvyšší čas ísť.

Mala by som už ísť,“ oznámila som to Chrisovi.

Zdalo sa mi, že posmutnel.„No čo už,“ mykol plecami „ja sa tu už snáď nejako zabavím. A kedy vlastne prídeš?“ hodil po mne zvedavý pohľad.

Vzdychla som si. „No tak to naozaj netuším,“ odpovedala som mu.

Ale budem sa snažiť prísť čo najskôr, dobre? To ti sľubujem.

Prikývol. Vstala som a vybrala sa ku dverám s Chrisom v pätách. Položila som ruku na kľučku a chcela otvoriť, no ešte som sa zvrtla a otočila ku Chrisovi.

A ešte niečo. Včera sme si to naozaj užili. Ďakujem ti za ten prekrásny večer,“ usmiala som sa na neho.

Moja ruka znova spočinula na kľučke, no vtedy som ucítila Chrisove ruky na mojich pleciach. Razom som sa otočila. Hľadeli sme si do očí a boli sme pri sebe strašne blízko, naše tváre boli od seba len pár milimetrov.

Nemáš za čo,“ zašepkal a popri tom sa ku mne ešte viac priblížil a pomaly sa začal skláňať.

A… zazvonil mi mobil. Veľmi neochotne som si ho vytiahla z nohavíc a stlačila to kúzelné zelené tlačidlo.

Prosím?!“ povedala som neochotne.

Dulce, kde pre pána trčíš? Už si tu mala dávno byť. Mal som v pláne všetko dotočiť do obeda, ale ak sem okamžite neprídeš, tak to asi ťažko dovtedy dotočíme!“ skričal do mňa môj “šéf“ a v jeho hlase znelo naozaj veľké podráždenie.

Neboj sa, za chvíľu som tam. Len som zaspala,“ ospravedlnila som sa mu a zložila.

Prepáč. Za to môžem ja. Zdržal som ťa. Nemal som robiť tie raňajky. Nemal som tu ostávať. Nemal som…“ viac už nemohol povedať, pretože môj prst spočinul na jeho ústach.

Čšš, neobviňuj sa. Ja nič z toho, čo ma dnes a včera s tebou postihlo, neľutujem. Naozaj. Ale teraz už naozaj musím ísť. Tak ahoj,“ usmiala som sa naňho a chcela mu dať bozk na líce, no on sa v okamihu otočil, tak som sa dotkla jeho pier.

No nebol to taký bozk, aký by som chcela. Bol len taký letmý, no aj to mi dodalo silu a odhodlanosť, aby som to čo najskôr natočila a vrátila sa späť domov, kde na mňa bude čakať Chris. Sama som tomu nemohla uveriť. On tu bude. Ostane tu! A teraz ma pobozkal. No čo, teraz na to nemôžem myslieť. Teraz musím čo najskôr odísť, aby som nestratila rozum a nehodila sa mu do náručia.

Ahoj,“ zašepkala som, otvorila dvere a následne ich za sebou zavrela.

Potom som sa rozutekala do auta a upaľovala na natáčanie.

  • Christopher

Keď mi Dul chcela dať pusu, vycítil som, že mi ju chce dať len na líce. No ja som nemohol odolať a v poslednej chvíli som sa zvrtol a dali sme si pusu na pery. Aj keď len takú malú a letmú, ale aj to je predsa lepšie ako nič.

Ahoj,“ zašepkala Dul a tým ma prerušila z mojich myšlienok.

Nemohol som jej ani nič odpovedať, pretože hneď mi zmizla za dverami a upaľovala ku svojmu autu. Ja len dúfam, že keď takto zhurta odišla, že sa na mňa nebude hnevať. Len nech tak nie je, pretože ak áno, tak to asi naozaj neprežijem. To by potom znamenalo, že ku mne nič necíti, no ja k nej cítim oveľa viac. Cítim k nej lásku. Obrovskú lásku. Takú, ktorú som doposiaľ ešte k žiadnej žene necítil. Neviem to ani popísať slovami. Je to také krásne a zároveň nežné a núti ma to robiť veci, ktoré by som inak neurobil. Napríklad by som u svojej kamarátky len tak neprespal, keby ma o to požiadala. To nie. Ani by som sa s ňou stále neprevážal na aute a nesnažil sa všetok svoj čas tráviť s ňou. Neviem síce ako, ani kedy, ale na sto percent som sa zamiloval do Dulce Maríe.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz