IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [21.kapitola – „Obrovská bolesť“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z16

Pomalým pohybom som svoj pohľad presúvala čoraz vyššie a v očakávaní dúfala, že sa naozaj prebral a že sa zo mňa nestal pomätený blázon. So strachom a zároveň netrpezlivo som zdvihla úplne svoju hlavu a pozrela sa na muža, ktorého tak veľmi milujem. Mal pootvorené ústa. Pozrela som sa ešte vyššie a zbadala som, že jeho prižmúrené očká sledujú tak ako okolitý svet, tak aj mňa. Neviem ani opísať, aká vlna radosti ma zaliala. Som naozaj veľmi šťastná. Nemôžem ani slovami opísať, aká som šťastná.

Chris… Chris, miláčik, ako sa cítiš? Bolí ťa niečo?“ začala som sa mu jemne prihovárať a popri tom som ho hladila po tvári.

Dul, čo tu robíš?“ spýtal sa ma chrapľavým hlasom.

Čššš, nenamáhaj sa. Počkaj, idem po doktora a poviem mu, že si sa prebudil,“ oznámila som mu a vybehla z izby hľadať doktora.

Našťastie som ho našla hneď v jeho kancelárii. Hneď som ho oboznámila so všetkým, čo sa stalo a spoločne sme sa rozbehli naspäť do Chrisovej izby. Porobil mu nejaké vyšetrenia a potom ma zavolal do jeho kancelárie. Sadla som si na jedno z pohodlných kresiel, ktoré tam mal, počkala som, až sa usadí aj on a skôr, než stihol niečo povedať, som začala ja.

Pán doktor, ako sa má? Bude v poriadku? Povedzte mi, prosím, že sa zotaví,“ kládla som mu otázky a naliehala na neho.

„Slečna Saviňón, prosím vám, upokojte sa. Pán Uckermann bude v poriadku, nemusíte sa o neho báť. Naozaj bude v poriadku. Len si tu ešte poleží zopár dní, a potom ho hneď môžeme pustiť domov. Potom s ním môžete byť, koľko len chcete. Budete mu robiť osobnú sestričku, dobre?“ usmial sa na mňa a ja som pomaly prikývla.

Vstala som a vybrala sa naspäť do Chrisovej izby. Chvíľku som váhala, či mám vojsť, no túžba znova vidieť Chrisa bola silnejšia než čokoľvek iné. Napokon som, i keď váhajúc, zaklopala a vošla dnu. Chris bol ešte hore. Očká mal otvorené dokorán a pozoroval ma. Pomalým krokom som podišla k posteli a spýtala sa ho.

Chris, ako sa cítiš? Je ti už lepšie? Alebo ťa niečo bolí?“ starostlivo som sa ho spýtala.

Nie, Dul, som v poriadku. Nič mi nie je. Mám sa dobre a nič ma nebolí,“ odpovedal mi.

Zavládlo hromové ticho. No to trvalo len chvíľku, pretože som musela Chrisovi povedať všetko, čo som mala na srdci.

Chris, chcela by som sa ti ospravedlniť. To len kvôli mne si ležal dva mesiace v kóme, len kvôli mne si sa dostal do nemocnice a len kvôli mne si mal nehodu. Keby som ťa bola vypočula a nevyhnala ťa preč, nič z toho by sa nestalo. Neverila som ti, prepáč mi to. Mohol by si mi to odpustiť?“ vyrozprávala som mu úplne všetko, čo som chcela a čakala na jeho odpoveď.

Trocha sa pomrvil a naznačil mi, aby som si ku nemu sadla na posteľ. Samozrejme som ho poslúchla a spravila, čo chcel. Potom začal hovoriť.

Dul, ja ti nemám čo odpustiť. Stalo sa to kvôli mojej nepozornosti. Rozmýšľal som nad hlúposťami a nesledoval som cestu.

Ale nie, to vôbecnie je pravda. Všetko sa to stalo kvôli mne. Len a len kvôli mne!“ skočila som mu do reči.

To nie je pravda, Dul. Nechcem, aby si sa z toho obviňovala. Naozaj to nie je tvoja vina. Už si to, prosím ťa, zapamätaj, dobre?“ riekol Chris a natiahol svoju ruku k mojej a pevne mi ju stisol na znak podpory.

A…“ začala som „ako to vlastne bude… no vieš… ako to teraz bude medzi nami?

Chris vyzeral trocha zaskočený, no predsa len mi odpovedal.

Dul, ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ťa milujem. Naozaj.

Aj ja ťa veľmi milujem,“ skočila som mu do reči.

Tak môžeme byť konečne spolu. Čo ty na to?“ veselo som sa na neho usmiala.

On len pokrútil hlavou a môj úsmev sa postupne zmenšoval, až sa napokon vytratil.

Prečo?“ spýtala som sa ho celá zaskočená. Na tento okamih som čakala dva mesiace a on mi napokon povie, že so mnou nechce byť. Zrútil sa mi celý svet. Prečo mi to len urobil? A prečo som ja bola taká naivná, že som si myslela, že budeme konečne spolu?

Dul, medzi nami je niečo zvláštne, priam magické. Rád by som to opäť zažil, rád by som ťa opäť pobozkal, rád by som ťa opäť držal v náručí… Ani nevieš, ako rád by som toto všetko znova urobil,“ sťažka si vzdychol.

Tak prečo to len tak zahadzuješ za hlavu? Prečo to neurobíš? Prečo?“ dávala som mu jednu otázku za druhou a z očí mi vyhŕkli slzy.

Pozri, Dul, síce vzťah, ktorý sme mali ešte za čias RBD, bol magický, a naša láska pretrvala až doteraz a zdolala všetky prekážky, nemôžeme byť spolu, pochop to, prosím ťa,“ vysvetľoval mi, no ja som stále ničomu nechápala.

Ale prečo nemôžeme byť spolu?“ vravela som už s plačom.

Pretože nám chýba dôvera. Dôvera, ktorá medzi nami nikdy nebola. Navzájom si nedôverujeme, Dul. Takýto vzťah medzi nami nikdy nefungoval a ani fungovať nebude,“ odpovedal mi na moju otázku.„A, prosím ťa, neplač. Trhá mi srdce, keď ťa vidím plakať,“ svoju ruku začal presúvať čoraz vyššie a chcel mi utrieť slzy, no ja som prudko vstala a tak sa vyhla jeho dotyku.

Vieš ty čo? Si hnusný snob! Si hnusný snob, pretože si o všetkom rozhodol sám. Ale ak si myslíš, že to pre nás dvoch bude takto najlepšie, tak prosím. Rob si čo len chceš. Veď ty si ani len nevieš predstaviť, ako som trpela, keď som sa dozvedela, že tvoj život visí na vlásku. Že už možno nikdy neotvoríš oči, že už ma nikdy neobjímeš a nepobozkáš, že mi už nikdy nepovieš žiadne pekné slová… Ani si nevieš predstaviť, čo všetko som si prežila, keď si tu len tak bezvládne ležal. Lekári ti dávali veľmi malú šancu, že sa preberieš. Niektorí sa po ich slovách vzdali nádeje, že ešte niekedy budeš medzi nami. Že sa ešte niekedy budeš spolu s nami smiať. Niektorí ťa pred týždňom už chceli odpojiť od prístrojov a nechať tak. Vystrojiť ti pohreb a povedať ti Zbohom, Christopher Uckermann. No ja nie. Ja som vždy verila, že sa prebudíš. Bojovala som o tvoj život. Vybojovala som, aby ťa neodpojili od prístrojov, pretože som vedela, že sa prebudíš. Vedela som, že budeš v poriadku. Jednoducho som to tak cítila. A teraz mi povieš, že nemôžeme byť spolu. Tieto slová na mňa pôsobia ako studená sprcha. Ale dobre. Ako chceš. Ak ma už nechceš v živote vidieť, nech je po tvojom. Ale jedno si zapamätaj – Navždy ostaneš hlboko v mojom srdci aj napriek tomu, že ma teraz nenávidíš,“ dokončila som svoj monológ, zvrtla sa, vyšla na chodbu a tresla dverami. Oprela som sa o ne, skĺzla sa k zemi a plakala.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz