IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [24.kapitola – „Návrat“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z16

Christopher

Mama, ale prečo nemôžeš prísť ty?“ nechápavo som sa jej spýtal, kým sme spolu telefonovali.

Pretože mám zvýšený tlak a doktor mi zakázal cestovať. A navyše je to už dosť dlho, Chris, tak by si sa mohol konečne vrátiť. Veď už sú to takmer dva roky!“ poúčala ma.

Máš pravdu. Dul už na mňa určite zabudla. A ak sa jej budem vyhýbať, ani nezistí, že som bol v Mexiku. Prídem. Idem si hneď objednať letenku. Zatiaľ sa maj,“ rozlúčil som sa s mamou a položil.

Následne som si sadol ku počítaču a objednal letenku ešte na dnes na jedenástu poobede. Potom som si pobalil veci vrátane darčeka pre mamu a vyrazil na letisko. Prešiel som cez všetky kontroly a ani som sa nenazdal, už som sedel v lietadle na ceste do Mexika.

Ahoj mama, práve som priletel,“ oznámil som jej.

Páni, Chris, ty si poriadne rýchly,“ zasmiala sa do telefónu.

Za také dve hodinky som u teba, len musím prejsť cez všetky kontroly a hneď potom si objednám taxík,“ oboznámil som ju.

Ale to nemusíš, miláčik. Dala som ti poslať tvoje auto, takže ho už čoskoro budeš mať na letisku,“ oznámila mi.

Mama, ty myslíš naozaj na všetko, však? Tak dobre, už idem končiť. Maj sa.

Ahoj.

Rozlúčili sme sa a položil som. Ani netrvalo dlho a už som mal všetky kontroly za sebou, svoje kufre pri sebe a kráčal som letiskovou halou. Prišiel som až na parkovisko, kde som si hravo našiel svoje auto, uložil batožinu do kufra a vydal sa domov.

 „Chris, synček, ako sa mi máš?“ vítala ma mama hneď, ako som prišiel.

Mám sa dobre, mama, neboj sa o mňa. Skôr by ma zaujímalo, ako sa máš ty?“ spýtal som sa jej.

Mám sa dobre, synček. Len sa mi to zdá, alebo si začal posilňovať?

Nie mama, nezdá sa ti to. Naozaj som začal chodiť do posilňovne. Už tam chodím asi pol roka,“ odpovedal som jej.

Poď dnu, vybaľ sa a oddýchni si. Ja zatiaľ zájdem do obchodu niečo kúpiť, dobre?“ navrhla mi. Len som prikývol a urobil to, čo odo mňa chcela.

Dulce

Napapaná?“ usmiala som sa na malú.

Tak poď srdiečko, pôjdeme sa prejsť, áno?“ malá sa na mňa krásne usmiala.

Vzala som ju na ruky a šla som ju prebaliť. Potom som ju obliekla, vzala autosedačku a vyrazili sme.

Ako som tak kráčali po veľkoobchode s potravinami, malú som posadila do košíka na sedadlo a pozerala, čo by som asi tak mohla kúpiť. Zapozerala som sa do banánov, pretože som premýšľala, koľko ich asi tak môžem vziať. Keď som si ich konečne naložila do vrecúška a chcela ich ísť odvážiť, všimla som si malú, ako je niečím až priveľmi zaujatá. Podišla som bližšie a uvidela, ako malá oberá bobule hrozna a hádže ich na zem. Rýchlo som ju odtiaľ odtiahla.

Bell, toto nemôžeš robiť, lebo nás teta predavačka vyhodí z obchodu,“ dohovárala som jej.

Nakoniec som s ňou išla odvážiť banány a šla som pozrieť nejaké výživy, až sme sa dostali ku kukuričným chrumkám, ktoré som taktiež položila do košíka. Neskôr som tam dala piškótky a vôbec všetko, čo som doma nemala a potrebovala som to. Zaplatila som a vydala som sa aj s malou Bell naspäť domov. Tam sme boli neskutočne rýchlo. Keď sme sa vrátili, bolo už niečo po druhej, čiže najvyšší čas na to, aby som Bell uložila spinkať. Vzala som ju teda na ruky a vyniesla ju hore do izby. Tam som jej zaspievala uspávanku, chvíľku sa jej pošepky prihovárala a netrvalo dlho a už spinkala. Rýchlo som zbehla dole a začala vybaľovať a zároveň odkladať všetky veci, ktoré som dnes pokúpila. Ako náhle som s tým bola hotová, začala som variť pre Bell zeleninovú polievku.

Christopher

Mama, bolo to naozaj výborné. Si veľmi šikovná,“ pochválil som mamu za skvelý obed, ktorý stihla navariť.

Ďakujem Chris. Som naozaj veľmi rada, že ti chutilo,“ odpovedala mi a pohladila ma po tvári.

Ozaj mami…“ na chvíľku som sa odmlčal „ideš aj tento rok robiť narodeninovú oslavu?“ zvedavo som sa jej spýtal.

Mama len mávla rukou a zasmiala sa. „Ale samozrejme. Veľmi dobre vieš, že ju robím každý rok, nie?“ pokrútila hlavou, lebo nemohla uveriť, že som sa jej na to opýtal.

A príde tam aj Dulce, však?“ položil som jej tú otázku, ktorá ma trápila zo všetkých najviac.

Ach Chris…“ vzdychla si mama „keby som len vedela. Ale pravdepodobne áno, pretože mi chodí vinšovať každý rok už niekoľko rokov po sebe. Takže určite príde. Aj som ju pozvala, lebo je ku mne veľmi milá. Hocikedy sa u mňa zastaví, aby sa ma spýtala, ako sa mám a či niečo nepotrebujem,“ zasnila sa mama a básnila o Dulce.

To je od nej milé,“ poznamenal som a premýšľal o tom, ako sa asi teraz má a čo robí.

Našla si priateľa? Vydala sa? Má deti? Moje vnútro zožieral pocit neistoty a prázdna. Ach ja hlupák, prečo som sem len chodil? Neuveriteľne ma láka ísť za Dul, no na druhej strane… Som úplný idiot, ja viem, ale vzdal som sa je už dávno a preto ju teraz nechám na pokoji a bodka. Koniec diskusie.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz