IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [28.kapitola – „Kompromis“]

BY

 

2 komentáře

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z16

Ale samozrejme, že máš pravdu. Ty máš predsa vždy vo všetkom pravdu,“ rozprával som jej, no pozeral som sa na Dulce, nie na ňu.

Nemohol som tomu uveriť. Ona má dieťa? Ona má dieťa! A mňa obviňovala z toho, že mám rodinu a že som na ňu zabudol, no opak je pravdou. To ona zabudla na mňa.

Tak ich teda odvezieš?“ zopakovala svoju nedávno položenú otázku mama.

Áno, odveziem ich,“ odvetil som jej, stále upierajúc svoj pohľad na Dulce.

Ale nie, to vôbec nie je potrebné,“ primiešala sa do nášho rozhovoru Dulce, odvrátila svoj pohľad odo mňa a venovala ho mojej mame.

  • Dulce

Veď som vám predsa povedala, že pôjdem taxíkom,“ trvala som na svojom.

Nechcela som, aby nás Chris odvážal.

Dulce moja drahá, dnes nemáš narodeniny ty, ale ja a preto mi máte všetci plniť moje priania. A jedno z nich je to, že vás Chris odvezie. A bez námietok. Tak šup šup choďte už aby ti malá nezaspala hneď teraz,“ protirečila mi.

Nechcela som sa s ňou hádať, tak som nakoniec povolila.

Tak dobre,“ vzdychla som si.

Ale nech vám je jasné, že to robím len kvôli vám,“ dodala som.

Ona  len prikývla a odišla sa venovať ďalším hosťom.

Tak poďme,“ oslovil ma Chris a ja som za ním nesmelo vykročila spolu s Bell na rukách, ktorá už začala zívať.

Stredne rýchlym krokom sme sa za pár minút dostali do garáže, kde stálo Chrisove auto. Chris mi zdvorilo otvoril dvere, počkal, až spolu s Bell nasadneme a hneď na to ich zavrel, obehol auto a sadol si vedľa mňa na miesto šoféra. Naštartoval a vyrazili sme. Celú cestu sme ani ja, ani Chris nepovedali ani jedno jediné slovo. Stále sme mlčali a to ticho, ako som stihla postrehnúť, uspalo aj Bell. Táto malá princezná sladko spinkala v mojom náručí a ja som ju s úsmevom pozorovala. Zrazu sme však zastali a ja som v tej chvíli zistila, že už sme doma. No skôr, než som sa stihla spamätať, Chris mi už otváral dvere na aute a ja som opatrne spolu s Bell na rukách vystúpila. Snažila som sa, aby som ju nezobudila, no nemohla som si vziať kabelku, ktorú som mala položenú na kolenách, pretože ako som vstávala, tak mi spadla. Nechcela som zobudiť Bell, tak som o to musela požiadať jedine Chrisa. Pozrela som sa mu do očí.

Mohol by si mi, prosím ťa, vziať kabelku?“ zašepkala som mu s prosebným výrazom v tvári.

Malá zaspala a nechcem, aby sa zobudila,“ zdôvodnila som mu svoju požiadavku.

On len prikývol a vzal moju kabelku do rúk. Následne zamkol auto a kráčali sme spolu až ku dverám môjho domu.

V kabelke mám kľúč. Odomkneš, prosím ťa?“ opäť som sa naňho prosebne zahľadela.

Len prikývol a začal sa mi hrabať v kabelke. O malú chvíľku našiel kľúč a hneď aj odomkol, otvoril mi dvere, počkal, až vojdem s malou dnu, potom vošiel aj on a zatvoril ich. Vydala som sa hore schodmi do mojej izby, kde som ju opatrne položila na posteľ, taktiež opatrne som jej vyzliekla šatočky a vyzula balerínky, ktoré mala obuté, dala jej dole čelenku a obliekla tričko, potom som ju prikryla perinkou a nechala ju, nech ďalej spinká. Čudovala som sa, že po tom, čo som ju prezliekala, sa vôbec nezobudila. Troška sa pomrvila, to áno, ale vôbec sa nezobudila. A tomu som sa naozaj čudovala, lebo iné deti by sa hneď zobudili. Opatrne som zavrela dvere na izbe a zbehla dole schodmi s nádejou, že tam ešte Chris bude, no nebol tam. Odišiel bez rozlúčenia. To asi kvôli tomu, čo všetko som mu povedala, no nečudovala som sa, pretože to, čo som mu povedala, nebolo ani zďaleka pekné a ako som si všimla, tak ho to poriadne ranilo. A teraz to ľutujem. Ľutujem, že som mu neodpustila a že som mu povedala všetko to, čo som mu povedala. Ale čas sa už nedá vrátiť späť a ja s tým už nič nespravím. Iba ak by som teraz išla za ním, ale to neurobím, lebo mám doma Bell a mohla by sa zobudiť. To, že to myslel vážne, som si všimla až vtedy, keď som videla, ako sa na mňa pozeral, keď som od neho odchádzala a potom, keď ho jeho mama požiadala o to, aby nás zaviezol, zmenil úplne svoj postoj. Zrazu bol taký … ja neviem … taký chladný. Čo sa mu asi tak mohlo stať? Že by mu až tak ublížili moje slová?

Komentáre

2 Komentárov na "„Llama del deseo“ – [28.kapitola – „Kompromis“]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
misel
Host

Velmi pekne tiez prosim druhu cast rychlo prosim :-)

Anett
Host

úžasné .. :) ďalšiu časť prosím ..

wpDiscuz