IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [5.kapitola – „Priznania“]

BY

 

2 komentáře

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z15

Vy … vy sa … idete … brať?“ napokon som vykoktala.

Áno, už o dva mesiace Dul,“ chytili sa za ruky.

No ja som ich nevnímala. Myšlienkami som bola opäť pri Uckerovi. Aké by to asi bolo, keby sme sa brali my dvaja? Zatriasla som hlavou. Už naňho naozaj musím zabudnúť.

Počuj Dul, my už ideme, pretože sme ťa tu dosť dlho čakali a ešte máme ísť niekomu odovzdať pozvánky, tak ahoj a vidíme sa na svadbe.

Rozlúčili sme sa, vyobjímali a ani som sa nenazdala a bolo počuť len škrípanie pneumatík a ja som opäť ostala sama.

  • Blanca

Zlatko, prečo si svojej sestre klamala, že ideme ešte niekomu dať pozvánky, keď ideme domov?“ nechápavo sa ma spýtal Franco.

Ale ja som jej neklamala. Ešte niekde ideme,“ tajnostkársky sa usmiala.

A komu teda ideme zaniesť tie pozvánky?“ zdvihol na mňa obočie.

Christopherovi Uckermannovi.“

  • Christopher

Konečne som sa dostal z tej prekliatej zápchy. Pobral som si veci z auta, zamkol ho a vybral sa k môjmu domu. Odomkol som, no len čo som stihol strčiť kľúče do zámky, niekto na mňa zakričal.

Christopher?

Bol to ženský hlas. Počul som buchnutie dverí na aute. Razom som sa otočil. Blížila sa ku mne nejaká žena. Nepoznal som ju, ale niekoho mi veľmi pripomínala. „Ach bože, na koho sa mi tak podobá?“ pýtal som sa sám seba, zatiaľ čo ona sa blížila ku mne čoraz viac a viac. No potom z auta vystúpil aj nejaký chlap. Ani toho som nepoznal, no zdal sa mi povedomý. Ale nevedel som odkiaľ. Keď bola už pri schodoch, zastala. Ja som na ňu stále hľadel ako na dáke zjavenie.

Kto ste?“ spýtal som sa, keď prišiel ku nej aj ten chlap a objal ju okolo pása.

Chris, v prvom rade mi, prosím ťa, tikaj. A možno si ma už nepamätáš, možno si nepamätáš ani Franca, čo sa ani nečudujem popri tom, s koľkými ľuďmi sa denne stretávaš. Neboli sme spolu dlho, len chvíľku sme sa raz rozprávali. Neviem. Pamätáš si ma? Alebo Franca? Ak nie, ja sa neurazím. Ani sa ti nečudujem. Naozaj sme spolu neboli dlho. Stretli sem sa len raz na malú chvíľku,“ stopla svoj monológ a čakala na moju odpoveď.

Neviem, kam vás zaradiť. Obaja ste mi nejakí povedomí, no neviem odkiaľ a vy, pardon, ty mi pripomínaš niekoho, no neviem prísť na to koho,“ medzitým som sa hral s kľúčikom.

Ona sa na mňa len usmiala a pokračovala. „Tak predsa len si spomínaš. A naozaj sa nečudujem, že ti niekoho pripomínam, pretože ja som Blanca, sestra Dulce,“ milo sa na mňa usmiala. „A toto“ ukázala na toho Franca „toto je môj snúbenec Franco.“

Mne až sánka padla, keď vyslovila, že je Dulcina sestra. Vedel som, že sa mi na niekoho podobá, no nikdy by mi nenapadla Dul. Ale podobnosť tam naozaj bola. No čo tu asi tak môže robiť?

Asi sa teraz pýtaš, čo tu asi robíme.“

Tá mi snáď číta myšlienky! „No to sa teda pýtam.“ Stále som na ňu zízal ako na zjavenie.

Vieš, tu s Francom by sme ťa chceli pozvať na našu svadbu, ktorá bude už o dva mesiace,“ podávala mi obálku s pozvánkou.

Ale prečo? Veď sa poznáme sotva pár minút,“ neveriacky som na ňu hľadel.

Pretože to chcem. Vieš, kto ti zdvihol, keď si volal Dul? Ja. A podľa tvojho prejavu som usúdila, že ju miluješ. Pozri, viem, možno si myslíš, že ma do toho nič nie je, no Dul je moja sestra a aj bez teba trpí až moc. Tvári sa, že je všetko v poriadku, ale nie je to tak. Na vonok sa ukazuje ako silné dievča, ktoré zdolá všetko, je veselé a priateľská, no vo vnútri trpí. A ani si nevieš predstaviť ako veľmi trpí. Keď som jej povedala, že jej voláš, automaticky mi vytrhla telefón z ruky a položila. Síce neviem, čo sa medzi vami dvomi stalo, no jedno viem iste, a to to, že medzi vami horí obrovská láska, ktorú nemožno len tak uhasiť. Chcem, aby ste si to vysvetlili. Dul poznám veľmi dobre. Keby si jej znova volal, nezdvihne ti a aj keby si šiel až pred jej dom a hoci tam aj nocoval, neotvorí ti. Ale na svadbe bude veľa ľudí a ona nebude môcť robiť žiadne scénky, takže máš väčšiu možnosť, ako to s ňou urovnať.“ znova poukázala na obálku, ktorú držala v ruke.

Ja som si ju však ešte stále nevzal. Bol som ako v tranze. Bol som šokovaný. Šokovaný z toho, čo mi práve povedala a zároveň z toho, koľko toho o mne a mojej lásku k Dul vie. To je až tak vidno?

Chris, prosím ťa, vezmi si to a nerob tu drahoty,“ znova ku mne naťahovala ruku s obálkou.

Tentoraz som ju už prijal. Keď som ju zvieral v rukách, položila mi ešte jednu otázku.

Chris, prosím ťa, povedz mi, čo si jej urobil, že je taká utrápená?“ hodila po mne zúfalý výraz.

Ale ja som jej nič neurobil,“ protirečil som jej.

Tak čo sa potom medzi vami stalo? Dul je ako bez duše. Síce sa na nás snažila usmievať a byť milá a priateľská ako vždy, no nie je to tá istá Dul, ktorú som poznala predtým, ako ste začali natáčať Rebelov. Je to úplne iná Dul. Teraz sa len tvári že je šťastná. Vtedy bola naozaj šťastná, no teraz tomu tak nie je. Je utrápená, sklesnutá. Je schopná celé dni presedieť v izbe a plakať. A dám na to krk, že len čo počula, ako sme odišli, znova sa utekala zavrieť do izby, hodila sa na posteľ a znova začala nariekať. Chris, čo sa to s ňou deje?“ ustráchane sa na mňa pozrela čakajúc odpoveď.

Ja … ja neviem,“ vykoktal som zo seba.

Chris, prosím ťa, povedz mi, čo sa medzi vami stalo,“ prosíkala.

Tak dobre, ale tu nie. Poďte dnu.“ kývol som hlavou a oni počkali, kým odomknem a potom vošli dnu.

Poslal som ich do obývačky a ja som si zatiaľ vyniesol veci do izby.

Dáte si niečo?“ spýtal som sa ich, keď som ku nim pribehol.

Obaja len pokrútili hlavou. Sklesnuto som sa hodil do sedačky rozhodnutý im povedať o všetkom, čo sa stalo medzi mnou a Dul vrátane všetkého, čo k nej cítim.

  • Dulce

V rýchlosti som vybehla hore do svojej izby, hodila sa na posteľ a plakala. Veď to som v poslednej dobe robila až príliš často. Alebo mám povedať v posledných rokoch? Ja neviem. Ale ku Chrisovi ma spaľuje taká obrovská láska, že ani neviem, kedy to začalo a hlavne si želám, aby to čo najskôr skončilo. Nechcem sa už trápiť. On mi nikdy moju lásku neopätuje a ja sa tu takmer každý večer topím v slzách. A to len a len kvôli tej sprostej láske, ktorú k nemu cítim. Ale prečo ma potom pobozkal? Alebo som ja pobozkala jeho? Ja neviem. A prečo si namýšľať niečo, čo neexistuje? Napokon som sa ale od neho odlepila ja, a nie on odo mňa. Keby chcel, tak by to už urobil nie? Ale možno ma nechcel zraniť. Ja naozaj neviem.

A už dosť! Už nesmiem plakať! Musím prestať! Radšej porozmýšľam nad svadbou Franca a mojej sestry Blancy. Čo by som im tak mohla kúpiť? Mám len dva mesiace? Ako som tak nad týmito dvomi otázkami rozmýšľala, nad hlavou mi blikla žiarovka a zreničky sa mi rozšírili a naplnili radosťou. Mám to. Napíšem im Song. Áno, presne to urobím a potom im ho aj zaspievam. Idem sa do toho teda pustiť. Musím sa predsa nejako odreagovať. A potom musím zavolať mame, čo sa im chystá kúpiť ona.

  • Christipher

Asi viete, že sme mali posledný koncert, však?“ Počkal som, kým obaja prikývnu a potom som pokračoval.

Tak po koncerte sme sa všetci rozlúčili a porozchádzali sa do šatní, a keďže tá moja bola hneď vedľa Dulcinej, šli sme spolu a tam sme sa objali a rozlúčili. No ja som bol zúfalý, už vtedy mi chýbala, tak mi napadlo, že by sme si mohli spraviť celá RBD niečo ako rozlúčkovú párty alebo niečo v tom zmysle s tým, že by to bolo zajtra a že by sme tam boli len my šiesti, no každý niečo mal, tak sa to zavrhlo. Ja som sa zatiaľ stratil v myšlienkach a Dul už bola skoro pri svojej šatni, keď som ju dobehol. Neodolal som a pobozkal som ju. Lenže viete čo ma najviac prekvapilo? Vôbec sa odo mňa neodtiahla. Nie. Práve naopak. Moje bozky mi opätovala s rovnakou vášňou, s akou som jej dával ja tie svoje, no potom sa odo mňa doslova odtrhla a utiekla do šatne. Ja som šiel do svojej, chvíľu som tam premýšľal a keď som chcel ísť za ňou, tak už bola preč a myslím že zvyšok už viete,“ dokončil som svoj dlhý monológ.

Zavládlo ticho. Ubehla minúta, dve, tri … Už ubehlo desať minút a myslel som, že už ani nič nepovedia, tak som to vzdal, no práve vtedy začala hovoriť Blanca.

Takže preto bola dnes taká, aká bola a zachovala sa tak, ako sa zachovala. Chris ale ak ju naozaj miluješ, príď, prosím ťa, na tú svadbu, áno? Budeme ťa tam čakať. No už musíme ísť, lebo je neskoro a nechceme ťa zdržiavať.

Ja som len prikývol a následne som potvrdil svoju účasť na ich svadbe. Urobím hocičo len preto, aby som videl Dul, aby som sa jej mohol ospravedlniť, porozprávať sa s ňou. Vyprevadil som ich ku vchodovým dverám, rozlúčil sa s nimi a následne za nimi zatvoril dvere. Sťažka som sa o ne oprel a vydýchol si.

Tie dva mesiace ubehli ako voda, celý čas som bol zatvorený v štúdiu a pracoval na mojom novom albume, ktorý by sa mal volať Somos. Už mám k nemu nahratú aj titulnú pieseň s rovnakým názvom. A navyše som dostal ponuku nakrútiť seriál Kdabra, ktorú som samozrejme prijal.

Som neskutočne šťastný, že sa mi začalo takto sľubne dariť v mojej kariére sólového speváka a zároveň herca. Zajtra je môj veľký deň. Teda môj ako môj. Zajtra to konečne musím dať s Dul do poriadku. Som zvedavý, ako na to zareaguje. No čo už. Teraz si idem ľahnúť aby som sa mohol zobudiť svieži s čistou mysľou.

Komentáre

2 Komentárov na "„Llama del deseo“ – [5.kapitola – „Priznania“]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Števka
Host

ka som vedela ze Blanca pozve Chris a ze im bude chciet pomoct aby sa dali dokopi

Jitka
Host

Nemůžu se dočkat další části :)

wpDiscuz