IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Llama del deseo“ – [7.kapitola – „Prekvapivé stretnutie“]

BY

 

0 COMMENT

 

"Llama del deseo", Dulce, Novinky, Ucker, Z15

Vykríkla som a v okamihu sa posadila a z očí sa mi začali kotúľať slzy veľké ako hrachy. Kľud, Dul, bol to len sen. Vravela som si v duchu. No moje slzy sa zastaviť nedalo. Stále vychádzali nové a nové. Rozum mi vravel, že to bol len sen, no moje srdce bolo veľmi krehké. Uvedomovala som si až príliš dobre, že to bol len sen, no nedokázala som prestať plakať. Neviem prečo. Ale asi preto, že som do Chrisa beznádejne zamilovaná. Po tomto sne som si to naplno uvedomila a konečne si to dokážem aj priznať. Som zamilovaná do Christophera Uckermanna. Najradšej by som to vykričala do celého sveta. Ale nemôžem. Čo ak mi on svoje city neopätuje? Potom by som sa cítila ako taká hlupaňa, a aj by som tak vyzerala. Síce len pred ním, ale pre mňa to znamená viac ako pred celým svetom.  Som pre neho ochotná spraviť čokoľvek, no nezniesla by som jeho odmietnutie. To by som neprežila.

Neviem ako, ale nejakým zázrakom som prestala plakať a všetky slzy, ktoré mi vyšli z očí, mi zasychali na mojej tvári. Už po nich nezostal ani najmenší náznak. Jedine moje červené oči. Ale to sa po niekoľkých minútach spraví. To ma teraz netrápi. Trápi ma len to, čo cítim ku Chrisovi, a taktiež ma trápi svadba mojej sestry Blanci. Som zvedavá, ako dopadne. Už sa neviem dočkať, kedy uvidím svoju sestričku v tých nádherných bielych šatách, ktoré si kúpila.  Mala som ich ísť s ňou kupovať ja, no nemala som čas. Bola som zaneprázdnená nahrávaním môjho debutového albumu a taktiež dokončením seriálu Verano de Amor. Vždy som prišla domov neskutočne unavená. Ľahla som do postele a spala, niekedy som zaspala už vo vani. Preto som si radšej dávala kúpeľ ráno. Jednoducho som bola z toho všetkého vyťažená, pretože som pracovala naplno a oddane sa svojej práci odovzdávala. A dnes môžem vypnúť.

Konečne po dvoch mesiacoch sa môžem aj zabaviť, a nie len sedieť zavretá v štúdiu a nahrávať piesne, poprípade ich skladať. Točenie seriálu ma celkom bavilo, no nenapĺňalo ma to tak, aby som bola šťastná. Vždy mi niečo chýbalo. A teraz som si konečne uvedomila, čo. Chýbal mi Christopher. Vtedy som si neuvedomovala, ako veľmi mi chýbal, no teraz si to konečne uvedomujem. Chýbal mi veľmi. Nemohla som na neho prestať myslieť. Jeho oči, jeho pery, celá jeho tvár. On celý. Je taký dokonalý a zároveň má chyby ako každý z nás. Ale už naňho musím prestať myslieť. Musím sa dať dokopy na sestrinu svadbu. Len na som momentálne záleží. Na ničom inom. Moje myšlienky musím nechať na dnes bokom. Aspoň sa o to pokúsim.

Vstala som z postele a vybrala sa pomalým krokom ku skrini. Roztvorila som ju a vytiahla si z nej šaty, ktoré som si kúpila na túto svadbu. Sú červenej farby, bez ramienok končiace asi päť centimetrov nad kolenami.  Sú naozaj prekrásne. Už si ich len obliecť a zladiť mejkap a doplnky. Ale to už bude najmenej. Teda aspoň myslím. No idem sa do toho pustiť. Vybrala som sa do kúpeľne, v jednej ruke šaty a v druhej nádoba s bižutériou. Nejako sa mi podarilo otvoriť dvere. Následne na to som vošla dnu, no nezavierala som ich. Idem sa predsa len líčiť a nie kúpať. Postavila som sa pred zrkadlo a začala sa maľovať. Keď som bola hotová s mejkapom, nakulmovala som si vlasy a hneď po tom som si obliekla šaty a vybrala som si k nim topánky, ktoré som si hneď aj obula a následne už len vybrala bižutériu. Spokojne, hrdá na svoje dielo som sa poobzerala v zrkadle. Trochu som si ešte prelakovala vlasy a nalakovala nechty a mohla som vyraziť.

Zamkla som a vyšla pred dom, kde ma už čakal môj odvoz. Bol to celkom pekný chalan, trochu mi pripomínal Poncha. No keď som podišla bližšie a on sa otočil, zistila som, že je to Poncho. A nie len to. Spoza neho vykukla vysmiata Any.

Ja som šokovaná, neschopná slova, ledva vyslovila „Ahojte.“

Skoro mi až sánka padla. Oni sa začali rehotať. Pochopiteľne, smiali sa na mne. Ani sa im nečudujem. Sama na sebe by som sa začala smiať. Naozaj som vyzerala hrozne komicky.

„Čo tu robíte?“ spýtala som sa ich, keď som bola trochu pri zmysloch a nejako som vstrebala toto prekvapenie.

Blanca nás po teba poslala. Tak poď, lebo prídeme neskoro na tú svadbu. Už aj tak tu na teba čakáme vyše piatich minút,“ odpovedala mi stále vysmiata Any.

Ja som len prikývla. Poncho mi otvoril dvere na aute a hneď nato ich otvoril aj Any. Potom si nasadol aj on a spoločne sme sa vybrali do kostola, kde sa koná táto veľkolepá svadba. A keď vravím veľkolepá, aj to tak myslím. Len čo som vystúpila z auta, začala som sa kochať nádherou, ktorá ma obklopovala.

Všade okolo mňa boli kvety, koberec sa ťahal od cesty až po oltár, jeho rysy znázorňovali lupene bielych ruží na krajoch. Keď sme vošli do kostola, horeli tam sviečky a všetko bolo vyzdobené do červenej a bielej. A k tomu muži v čiernych sakách. Pripomenulo mi to RBD. No hneď som sa snažila aj tú myšlienku zahnať. Určite tu nie sú ostatní. To, že Blanca pozvala Any pochopím, pretože ju veľmi dobre pozná a sú dobré kamarátky, a Poncha tiež, pretože so mnou chodil, a teraz ako vidím, chodí s Any. Ale ostatných? Christophera sotva pozná, videli sa len raz, Maite je niekde v Kolumbii či kde to a Christian sa momentálne zaoberá tiež svojím novým albumom. Skrátka, nikto iný sa tu určite neobjaví. Ešte raz som si poobzerala kostol a sadla som si do jednej z lavíc, ktorá bola voľná. My, Blancini súrodenci a rodičia, sme mali miesta vyradené v prvých dvoch laviciach. No keďže už bola prvá plná, sadla som si do tej za ňou. Lavice síce neboli veľké, zmestili sa tam tak štyria ľudia, no bolo ich veľa. A to bolo prínosom, pretože pozvali naozaj veľa ľudí. Chceli takú väčšiu svadbu, a to sa im podľa mňa aj podarilo. V tejto lavici už sedel nejaký muž. Posadila som sa tam aj napriek tomu, že som sa na neho ešte ani nestihla pozrieť, zaoberajúc sa stále nádhernou výzdobou kostola.

Ahoj,“ oslovil ma.

Doslova som zmrzla. Tento hlas som poznala až príliš dobre.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz