IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [1.kapitola]

1

Každý žije v predstave, že mám perfektný život. Môj otec je svetoznámy hudobný producent a mama módna návrhárka. Všetci ľudia si myslia, že mi nič nechýba, no môjmu životu chýba to najhlavnejšie – láska rodičov. Ani sa nepamätám, kedy sme naposledy spolu povečerali bez toho, aby niekomu nezazvonil telefón alebo sa nestrhla nejaká hádka. Popravde, takto to u nás funguje už od môjho detstva. Či sme nechodili ani na dovolenky? Chodili, lenže práve dovolenkami by som to nenazvala. A vždy sa všetko skončilo skôr než sa to vôbec stihlo začať. Dnes mám narodeniny. Vstala z postele a zbehla dole schodmi do obývačky, kde nachádzam dve škatule. Na oboch je položený lístok s venovaním. Vzala som si do ruky lístok zo škatule, ktorá bola bližšie a začala čítať.

Mojej najdrahšej dcére! Anahí, prepáč, že ti tento darček nemôžem predať osobne, ale žiaľ nemám čas. Veď to poznáš. Otec

Otvorila som ju a našla v nej kľúče a papiere. Patrili k autu. No super. Takže otec mi na moju osemnástku kúpil nové auto. Fakt paráda. Vzala som lístok z druhej škatule a začala čítať.

Drahá Anahí! Prepáč, že tu s tebou momentálne nemôžem byť, ale mám veľa povinností v práci. Snáď ti to vynahradím aspoň týmto darčekom. Mama

11655346_10203520289442563_1314224345_nOtvorila aj tú od mamy a nazrela dnu. Našla som tam niekoľko kusov značkového oblečenia spolu s párom zlatých náušníc s náhrdelníkom. Skvelé. Fakt som po ničom inom netúžila! Prečo si aspoň na moje narodeniny nemôžu vziať deň voľna a prísť mi zavinšovať osobne? Ja nechcem žiadne ich sprosté darčeky! Tento život ma už naozaj prestáva baviť. Vzala som kľúče spolu s papiermi od auta a šla sa naň von pozrieť. Hneď ako som vyšla vchodovými dverami našej obrovskej luxusnej vily, sa predo mnou objavilo SUV-čko bielej farby, BMW X5, ročník 2013. Samozrejme, môj otec musí kupovať len to najnovšie.

Pomaly som schádzala po schodíkoch vedúcich ku chodníku a zastala pred autom. Otvorila som si dvere na strane šoféra a sadla za volant. Vložila som kľúče do zapaľovania a papiere položila do úložného priestoru na strane spolujazdca. Potom som vyšla von a zavrela dvere. Vbehla som naspäť do obývačky, povyťahovala zo škatule veci od mamy a rozutekal sa do svojej izby, kde som sa začala pripravovať do školy. Nalíčila som sa a obliekla si to, čo mi kúpila k narodeninám.

11650523_10203520289642568_1815348688_nMoja mama má dobrý vkus, to musím uznať, veď predsa patrí medzi najlepšie módne návrhárky celej Ameriky, ale predsa len ma trápi, že mi takmer nikdy neodovzdali svoj darček ani jeden z mojich rodičov osobne. A ani so mnou neplánujú oslavovať moje narodeniny. No dúfam, že to aspoň patrične oslávim s priateľmi. Vbehla som do kúpeľne a obzrela sa v zrkadle. Rovné, či vlnité? Volím vlnky! Okamžite som vzala do ruky kulmu a nechala ju nahriať. Po pár sekundách som si začala na vlasoch robiť jemné vlnky. Keď som bola konečne hotová, jemne som si ich prehrebla prstami a výsledný efekt zafixovala lakom. Fajn, Anahí, môžeš ísť! – povedala som si v duchu a vykročila von z kúpeľne. Vzala som si z postele kabelku, do ktorej som po ceste vložila telefón spolu s peňaženkou a vybrala sa von z izby smerom ku izbe patriacej mojej malej sestričke. Otvorila dvere a nazrela dnu. Spinká. Nejdem ju budiť. Je taká zlatučká. Potichu som vošla dnu a dala jej jemnú pusu na čielko.

„Spinkaj, princezná,“ prihovorila som sa jej a pohladila ju po hlávke. Trocha sa pomrvila, no nezobudila.

Potichu som vyšla z izby malej Amelie a rozutekala sa dole schodmi smerom do kuchyne, kde som stretla Liinu opatrovateľku.

„Prosím vás, keby sa čokoľvek dialo, keby bol akýkoľvek problém, volajte mi, áno?“ prosebne som sa na ňu zahľadela.

„Samozrejme,“ odpovedala mi s úsmevom a pokračovala v robení raňajok pre malú.

„Ďakujem,“ odpovedala som a následne vytiahla z košíka s ovocím jablko.

Pozrela som sa na hodinky a so strachom zistila, že meškám. Rozutekala som sa smerom k autu a po ceste si odhrýzala z jablka. Niet nad rýchle a zdravé raňajky. Nastúpila som dnu a naštartovala. Spravila som si koliesko okolo fontány pri vstupnej ceste smerom ku bráne. Počkala som chvíľu, kým sa otvorila a potom upaľovala na svojom novom BMW do školy.

„Ale, ale, pozrime sa, tvoji úžasní rodičia ti kúpili nové autíčko?“ začula som, keď som vystúpila pred školou na parkovisku.

Otočila som sa a zbadala Alfonsa Herreru, chalana, ktorého by som videla najradšej… vlastne nevidela. Ktorého by som najradšej vôbec nevidela a nikdy v živote nestretla! Jeho poznámku som odignorovala, zamkla auto a kľúče si vložila do kabelky. „Nie tak rýchlo, blondínka,“ vstal si predo mňa, ruky prekrížené na prsiach, v očiach zlovestný výraz a na perách posmešný úsmev. Chcela som ho obísť, no vždy si vstal predo mňa a tým mi zatarasil cestu do školy.

Komentáre

5 Komentárov na "„(Ne)Dokonalosť“ – [1.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Baška
Admin

Časti sú pridávané 2 krát do týždňa :) vždy v utorok a sobotu :)

Any
Host

Vyzerá to zaujímavo :-) ako často budete pridávať časti??

Lola
Host

Wow velmi zajímavé a napínavé

Anonymous
Host

velmi pekne

Nikola
Host

zatiaľ to vyzerá zaujímavo ;)

wpDiscuz