IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [10.kapitola]

10

Vyzeral božsky! Hruď mal skvele vypracovanú, svaly tiež.

„Vidím, že ti to pyžamo predsa len pristane,“ prelomil toto trápne ticho Poncho a tým ma vrátil späť do reality. „Myslíš, že by sa tu pre mňa našli nejaké pyžamové nohavice?“

„V izbe rodičov, keď vyjdeš von, musíš zabočiť doprava, posledné dvere vľavo,“ informovala som ho.

„Váš dom je ako bludisko,“ zasmial sa a následne odišiel hľadať izbu mojich rodičov.

Ach, Poncho, prečo mi toto robíš? Chceš snáď, aby som sa do teba zamilovala? Teda ak sa to už nestalo… Neviem prečo, no mám z toho všetkého taký zvláštny pocit. Myslela som, že som do Michaela zamilovaná, no asi to bol len klam alebo som sa o tom snažila presvedčiť samú seba. Možno som chcela, aby to tak bolo… Možno. Ale teraz… keď je tu Poncho… cítim pri ňom niečo, čo som pri Michaelovi nikdy necítila, neviem…

tumblr_lddk9x4tUz1qfra0io1_500

„Našiel som to, a na prvý raz,“ začula som Ponchov hlas, ktorý ma oslovil, keď vchádzal do mojej izby a zatváral za sebou dvere.

„Som rada,“ odpovedala som mu. „A… to ideš spať len v tých nohaviciach? A v mojej izbe? So mnou?“ kládla som mu jednu otázku za druhou.

„Annie, ja som takto zvyknutý spať, takže sa neboj. A predsa som ti sľúbil, že dám na teba pozor, tak odtiaľto neodídem,“ zavelil rozhodne.

„Dobre teda, ako povieš,“ pritakala som napokon.

„Potriem ti ten členok, tiež ti zájdem po ľad a môžem pripraviť niečo na jedenie,“ začal sa zamýšľať Poncho.

„Nemusíš nič variť, niečo si objednáme,“ navrhla som svoju alternatívu.

„Ojojoj, čo je, bojíš sa snáď, že ťa otrávim?“ zasmial sa.

„Presne tak. Takže akú máš rád pizzu? Syrovú? Hawai? So šunkou a syrom? Povedz akúkoľvek príchuť.“

„Ja mám rád šunku, syr, kukuricu. A ty?“

„Asi mi neuveríš, ale zvyčajne si objednávam presne to isté,“ pousmiala som sa a vytiahla zo svojej kabelky, ktorú som mala položenú stále vedľa seba na posteli, mobil. „Panebože.“

„Čo sa deje?“ starostlivo podišiel k posteli a sadol si hneď veľa mňa.

„Mám toľko zmeškaných hovorov a správ… Ale… jedna je od Michaela,“ rýchlo som ju prebehla očami. „Pozri, čítaj,“ strčila som mu mobil do ruky a snažila sa nemyslieť na to, čo bolo obsahom tejto SMS-ky.

11830840_10203752304882804_1707244165_nTy sku*vená suka, ty ešte uvidíš, čoho som schopný! Nedala si mi, no budeš sa predo mnou plaziť, aby sa tak stalo!!!!!! Budeš ma o to prosiť!!! Ty si taká štetka!! Vlastnému frajerovi nedáš, no cudzích úbožiakov uspokojuješ kedykoľvek!!! Vyfajčila si mu?! Príď aj mne!!! Okamžite!! Spravím ti zo života peklo, počuješ?! Peklo!!!!!!!!! Budeš ľutovať, že si sa kedy narodila a vyfajčila ho inému, než mne!!! Budeš ľutovať, že si dala inému!!!! Budeš ľutovať!!!

 „Annie, princezná, z toho si nič nerob, je to idiot. Nepáčilo sa mu, že som ho vyhodil. Prosím ťa, netráp sa tým. Nemôže ti absolútne nič urobiť. Ja… vždy tu budem pre teba.“

Ponchove slová ma tak dojali, že som sa mu hneď hodila do náručia a objímala ho tak silno ako by to malo byť posledný krát. Nezmohla som sa ani na jedno jediné slovo.

„Počuj ale dúfam, že si si to s tou pizzou nerozmyslela, pretože už umieram od hladu. Inak budem musieť vymyslieť nejaké jedovaté jedlo,“ zavtipkoval a tým aj trocha odľahčil atmosféru, ktorá momentálne vznikla.

„Hneď to bude,“ vzala som do ruky telefón, vytočila číslo na najlepšiu pizzeriu v meste a nadiktovala som im svoju zvyčajnú objednávku, avšak tentoraz som chcela všetko dva krát. Keď bola konečne objednávka hotová, položila som.

„Vidno, že v týchto veciach máš už poriadnu prax. Idem ti natrieť tú nohu, áno?“ navrhol mi.

„V poriadku,“ súhlasne som prikývla.

Dovolila som Ponchovej ruke dotýkať sa mojej nohy. Vytlačil mi na ňu trocha masti. Zasyčala som.

„Čo sa stalo? Bolí ťa to?“ starostlivo sa ma opýtal.

„Ani nie, len to moc chladí,“ odvetila som mu.

„Ale to predsa má chladiť,“ zasmial sa a pokrútil hlavou.

Následne začal veľmi opatrne rozotierať krém pozdĺž celého môjho členka. Jemne mi ho vtieral do pokožky, jeho dotyky ma pálili. Nevedela som, čo sa to so mnou robí. Mala som sto chutí sa k nemu priblížiť a pobozkať ho, no nemala som ani najmenšie tušenie prečo.

„Všetko v poriadku?“ opýtal sa, keď dokončil rozotieranie krému.

Ach, nie! Čo by som dala za to, keby sama ešte dotýkal!

„Áno,“ prikývla som. Nie!

Zrazu začal na celú izbu vyzváňať môj telefón. Pozrela som na displej – bola to mama. Razom som celá natešená zdvihla.

„Ahoj mami, ako sa máš? Ďakujem ti za krásny darček, ktorý si mi ráno nechala, i keď by som bola oveľa radšej, keby si mi ho odovzdala osobne, no ale…“

Anahí, prestaň! Nevolám ti kvôli žiadnemu sprostému darčeku! skríkla po mne. Môj úsmev razom pohasol.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz