IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [11.kapitola]

11

„A prečo potom? Ty… ty si mi nechcela popriať k narodeninám?“ šokovane som sa jej spýtala.

Jasné, že nie! Veď som ti nechala odkaz, tak na čo by som to robila?!

„Tak prečo mi potom voláš?“ snažila som sa potlačil svoje slzy.

11846326_10203752346443843_63693562_nPretože sa mi vôbec nepáči, že sa v škole biješ a taktiež sa mi nepáči, že si vyhodila Ameliinu opatrovateľku! Nikdy ti žiadna nie je dosť dobrá! Chúďa, plakala mi do telefónu, že si ju bezdôvodne prepustila!

„Mama, to vôbec nebolo bezdôvodne! Ona ti klame!“

Nie?! Tak mi teda povedz, prečo sa to stalo!

„Lebo sa vyspala s Michaelom!“ skríkla som na plné hrdlo.

Nemusíš tak ziapať, počujem ťa! Kto je, do pekla, Michael, ha?!

„Chodíme… teda chodili sme spolu skoro rok. Vravela som ti o ňom vždy, keď sme boli spolu a ty si  naňho nepamätáš?!“

Nie, a čo má byť? Mám na starosti oveľa dôležitejšie veci. Láskavo si zožeň novú opatrovateľku, lebo ja na to už nemám nervy!

„Už som si ju zohnala, nemusíš sa báť!“

Konečne mám aspoň niečo z krku! Fajn, a čo tá bitka, ha?! Prečo si sa pobila s tým úbohým dievčaťom?!

„Ja som sa s nikým nepobila, mama! To ona ma začala biť, škrabať, šklbať za vlasy a neviem čo ešte! Nakoniec som skončila u sestričky v ošetrovni! Jej absolútne nič nie je a ak ťa to zaujíma, tak mám vytknutý členok a na krku škrabanec!“

11846047_10203752346403842_1796808647_nČože?!?!?! Je ti dúfam jasné, že pokiaľ sa ti to nezahojí, do školy nejdeš! Nechcem, aby si o našej rodine myslel  niekto niečo zlé!

„Áno, samozrejme, že mi to je jasné! Vždy ti záležalo na tom, čo si myslia ostatní. No záležalo ti aspoň raz na tom, čo si myslí tvoja dcéra?! A ozaj – kedy si naposledy videla Liu?! V pôrodnici?! Jasné, to by sa na teba podobalo!“

Anahí, prestaň ma láskavo urážať! Som tvoja matka! Nemáš na to žiadne právo! Porodila som ťa! Vychovala! Máš všetko, na čo si zmyslíš!

„Vôbec nemám všetko! Povedz, na čo sú mi materiálne veci, keď nemám domov, ha?! Keď nemám lásku?!“ kričala som, no to mi už slzy stekali po tvári. „A ty si ma nevychovala, vychovali ma opatrovateľky a rovnako dopadne aj Lia! Keby som vedela, že to takto dopadne, že sa nebudeš zaujímať o vlastné dieťa, vyberieš mu najhoršiu možnú opatrovateľku, aká existuje a kašleš naň presne tak, ako si to robila pri mne, tak by som nikdy v živote otca nepodporila v tom, aby ti zabránil ísť na potrat! Počuješ?! NIKDY!!!“ s týmito slovami som zložila a vypla si telefón.
To sa mi už však slzy rinuli z očí ako vodopády a Poncho ma objímal. Počkať – Poncho ma objíma? Ani som nepostrehla, kedy si ku mne sadol a objal ma! Je to vôbec možné? Mama ma tak vytočila, že som prestala vnímať celý svet okolo seba. Ostatne ako vždy.

„Annie, nechcem sa do toho starať, ale… nebola si na ňu až príliš tvrdá? Chcem tým povedať… je to predsa tvoja matka, nie?“

„To nie je moja matka… Je to monštrum! Monštrum! Vždy mi vykričí všetko zlé, čo som vraj urobila a v skutočnosti som nič nespravila, len ona nepozná detaily a snaží sa všetko na mňa hodiť! Nezaujíma sa o svoje deti! Mám narodeniny a sama mi do telefónu povedala,  že na čo by mi zaželala všetko dobré, keď mi nechala jeden sprostý odkaz na škatuli s ešte sprostejším darčekom! A Lia? Tá ju vôbec nezaujíma. Naozaj neviem, kedy ju videla naposledy. Trápi ju len to, že sa musí venovať zháňaniu novej opatrovateľky, nič viac! Vždy, keď nejakú vyhodím, sťažuje sa mi na to! Ja… ja už nevládzem… Už mám plné zuby tohto života! Vieš čo mi vykričala? Že mám všetko, čo chcem! Ale povedz, na čo sú mi materiálne veci, keď nemám domov, ha?! Keď nemám lásku! Načo?!“ vzlykala som mu v náručí a on ma jemne hladkal po chrbte a počúval každé jedno slovo, ktoré som vyslovila.

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz