IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [12.kapitola]

12

„Ja ťa chápem, Annie. Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ snažil sa ma utešiť, no v tom sa na celý dom začal ozývať zvonček.

11872787_10203752354364041_812588653_nLen dúfam, že to nezobudí Liu!

„To bude asi pizza, idem po ňu,“ zahlásil Poncho a pomaly sa odo mňa začal odťahovať.

„Platiť nemusíš, mám tam otvorený účet, vždy mi pošlú zúčtovanie na konci mesiaca,“ informovala som ho.

„Hneď som späť,“ dal mi pusu do vlasov a vybehol z mojej izby.

O necelých desať minút bol späť aj s pizzami a malinovkami.

„Nech sa páči, môžeme jesť,“ zahlásil a položil to všetko na posteľ. Následne si sadol vedľa mňa a, ani neviem odkiaľ, vytiahol nádhernú červenú ružu. „Viem, že ti to nepomôže zabudnúť na to, čo sa v tvojom živote odohráva, no vedz, že táto ruža je rovnako krásna ako tvoje srdce. Zaslúžiš si ju,“ podal mi ju a ja som si ju hneď vzala. Priložila som si ju k nosu a ovoňala.

„Je nádherná. A ešte krajšie vonia, ďakujem,“ pritúlila som sa k nemu a dala mu pusu na líce.

„Nemáš vôbec za čo,“ usmial sa a pohladil ma po tvári. „Tak ako, ideme jesť? Dúfam, že si si to nerozmyslela, kým som bol preč, inak zomriem od hladu a budeš ma mať na svedomí,“ zahlásil.

11857724_10203752354284039_1809199951_nNemohla som sa nezasmiať. Otvorili sme obe škatule s pizzami a začali jesť. Zapíjali sme ich pomarančovou malinovkou. Asi o pol hodinu neskôr boli obe pizze fuč. Škatule aj s prázdnymi plechovkami od malinoviek Poncho položil do prázdneho kúta v mojej izbe, aby sme sa na tom ráno náhodou nepotkli.

„Páni, nikdy by som na teba nepovedal, že toho toľko zješ, keby som to práve nevidel na vlastné oči,“ zavtipkoval. „Kde sa to do teba, prosím ťa, zmestí?“

„Ale prestaň!“ zasmiala som sa a štuchla doňho.

„Počkaj, počkaj, počkaj,“ zvážnel, „poď sem,“ prikázal mi. Posunula som sa k nemu. „Ešte bližšie.“ Poslúchla som. „Ešte sa kúsok ku mne nakloň.“ Opäť som urobila to, o čo ma požiadal. Nevedela som síce, kam tým smeruje, no časti môjho ja sa to páčilo. „Máš tu trocha kečupu,“ zdvihol ruku k mojej tvári a palcom mi prešiel po kútiku úst. Boli sme od seba oddelení len niekoľko centimetrov. Táto vzdialenosť mi nerobila dobre, no niekde hlboko vo svojom vnútri som cítila, že takto je to správne. Že Poncho je ten správny. Pomaly sme sa k sebe začali približovať, čoraz viac a viac, až sa nakoniec naše pery letmo obtreli. Najprv sme začali spoznávať jeden druhého, potom naše bozky neboli až také nevinné. Jednou rukou som mu behala po chrbte a druhú som mu zaborila do jeho vlasov. On urobil presne to isté, avšak s tým rozdielom, že svoje ruky skúsene presúval z jednej časti môjho tela na druhú. Jemne mi jazykom pootvoril ústam a tak som dovolila, aby sa s mojím stretli v súboji o víťazstvo. Pomaly sme si ľahli do perín bez toho, aby sme spojenie našich pier prerušili. Poncho mi jednou rukou zašiel pod tričko a jemne mi ho vyhrnul. Vedela som, že ak to čo najskôr neukončím, mohla by som ľutovať to, čo by nasledovalo, no na druhej strane… Bolo to také krásne, že som nemala silu to ukončiť.

Komentáre

1 Komentár na "„(Ne)Dokonalosť“ – [12.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Lola
Host

Tak toto je vážně super, na touhle chvíli čekám hrozně dlouho, bože to je tak skvělé

wpDiscuz