IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [13.kapitola]

13

Nakoniec to však bol Poncho, kto cúvol. Rýchlo sa odo mňa odlepil a snažil sa lapiť dych. „Prepáč, ja… prepáč. Nechcel som. Viem, že som si to týmto teraz u teba maximálne pokašľal. Prosím, prepáč mi to,“ začal sa mi ospravedlňovať, no ja som mu priložila prs na ústa, aby stíchol.

„Poncho, nič si si u mňa nepokašľal, áno? A okrem toho – na bozk treba dvoch, nie len jedného,“ usmiala som sa naňho a dala mu letmú pusu na pery.

„Ale sama veľmi dobre vieš, že toto nebol len taký obyčajný bozk,“ začal filozofovať.

„Ja viem… No tak, objím ma,“ snažila som sa ho presvedčiť. „Prosííííím!“ Netrvalo dlho a moje psie oči zabrali. Jeho pravá ruka spočinula na mojom chrbte, behal s ňou hore-dole, zatiaľ čo druhou rukou sme si spoločne preplietli prsty. Spokojne som sa uvelebila v jeho náručí a po pár minútach zaspala.

„Annie,“ začula som, ako niekto šepká moje meno a jemne mnou hýbe. „Annie, zobuď sa, už je moc hodín.“

11872698_10203785409670403_544605617_nNeochotne som sa prevalila na svojej posteli, rukou si prešúchala oči a rozlepila ich. Avšak pred sebou som uvidela neznámu staršiu ženu – ženu, ktorú som ešte nikdy v živote nevidela. Rýchlo som si sadla na posteľ a začala sa obzerať všade okolo seba v snahe nájsť Poncha, no nikde nebol ani náznak po jeho prítomnosti v mojej izbe. „Kto ste? A čo tu robíte? Ako ste sa sem dostali?“ vystrašene som jej kládla najdôležitejšie otázky.

„Pokoj, Annie, som Inés, Ponchova teta,“ milo sa na mňa usmiala a pohladila ma po nohe. „Veľmi pekne sa ti chcem poďakovať za to, že si mi dovolila pracovať tu. Sľubujem ti, že sa vynasnažím zo všetkých síl, aby som ťa nesklamala.“

„V poriadku,“ prikývla som razom, „ale kde je Poncho?“ opýtala som sa otázku, ktorej odpovede som sa najviac bála.

„Musel odísť, no nemusíš sa báť, povedal mi, že si zranená. Neboj sa, postarám sa o teba aj o tvoju sestričku,“ potľapkala ma po ruke s úsmevom na perách.

„A… nič iné nepovedal?“ opýtala som sa sťažka.

„Nie,“ odvetila rázne.


O NIEKOĽKO DNÍ


11911161_10203785409910409_1143397136_nMoja noha už je v poriadku a ani škrabance už nie je moc vidieť, dokonca vďaka mejkapu ich nie je vidno vôbec a to znamená jediné – konečne môžem ísť do školy! Za iných okolností by som sa tam vôbec netešila, no Poncho sa mi od našej spoločne strávenej noci vôbec neozval a keď som mu volala, buď mal vypnutý telefón alebo nedvíhal. Naozaj neviem, čo si o tom mám myslieť. Neviem, či ma po celý čas schválne ignoruje alebo sa mám začať strachovať, či sa mu niečo nestalo. No na druhej strane – keby sa mu niečo stalo, už by som asi o tom vedela, nie? Zatriasla som hlavou a spravila posledné úpravy na svojom mejkape. Následne som si vyžehlila vlasy a obliekla sa.

Zbehla som dole, naraňajkovala sa, rozlúčila sa s Liou a Inés, nasadla do auta a o nejaký čas dorazila do školy, avšak prišla som trocha neskôr, tak som mala dosť naponáhlo. Hneď prvú hodinu sme mali ekonomiku, tak som dúfala, že konečne uvidím Poncha, no on na hodinu neprišiel. A chýbal aj na ostatných hodinách, dokonca aj na tréningu! Teraz som sa oňho začínala naozaj báť.

Komentáre

2 Komentárov na "„(Ne)Dokonalosť“ – [13.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Soňka
Host

Dúfam, že s tými poviedkami tak skoro neskončíte. Sú skvelé :) :) :) :)

LOLA
Host

Tak teď vůbec nevím co říct, doufám, že se Ponchovi nic nestalo

wpDiscuz