IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [14.kapitola]

14

Hneď ako sme skončili tréning roztlieskavačiek som sa prezliekla z uniformy do svojho oblečenia a vkradla sa do kancelárie riaditeľky, odkiaľ som si odpísala Ponchovu adresu, nasadla do auta, zadala ju do GPS a vydala sa tam.

11897193_10203785410510424_874669009_nO necelú pol hodinu som sa ocitla na nejakom sídlisku plnom smetí a harabúrd, avšak bolo tu aj množstvo veselých detí, ktoré sa hrali na ulici so svojimi kamarátmi, no dom, pred ktorým som zastala, ma udivil najviac. Tak tu Poncho býva? Naozaj? Nie je to nejaký vtip? Čo ak som si zle odpísala jeho adresu? No už niet cesty späť. Anahí, vzchop sa! Zaparkovala som pred domom, v ktorom mal údajne Poncho bývať, vybrala kľúče zo zapaľovania, vystúpila z auta, zamkla ho a vybrala sa ku bráničke, vďaka ktorej som narobila obrovský hluk, pretože len čo som ju trocha posunula, začala vŕzgať. Rýchlo som sa prešmykla dnu do dvora a presunula sa k dverám. Zazvonila som prvý raz, druhý, tretí… Až po šiestom zazvonení mi konečne niekto otvoril dvere. Bol to nejaký chalan a strašne mi pripomínal Poncha. Premeral si ma od hlavy po päty.

„Čo tu robíš? Zablúdila si?“ nechápavo po mne pozrel rozospatými očami a prekrížil si ruky na prsiach.

„Nie, ja… hľadám Poncha. Mal by tu bývať…“ snažila som sa dostať to zo seba čo najrýchlejšie, no nech som sa akokoľvek snažila, nešlo to.

„Kto si?“ zmraštil obočie.

„Ja… som jeho spolužiačka zo školy. Volám sa Anahí,“ predstavila som sa mu a podala mu ruku, ktorú po menšom zaváhaní prijal.

„Som Rodrigo, Ponchov brat. Povedz, čo ťa sem privádza? Prečo si sem prišla?“ predstavil sa mi a následne sa opýtal na dôvod mojej návštevy.

„Máme spolu robiť prácu z ekonomiky a on celý týždeň nebol v škole, tak som chcela vedieť, či je v poriadku,“ vysvetlila som mu, no časť, že sme spolu nocovali u mňa doma v mojej posteli a odvtedy sa mi neozval, som vynechala.

„Jasné, už viem, kto si! Môj brat bol v piatok u teba, však?“ skríkol tak, až som sa zľakla.

Prikývla som na znak súhlasu, „bol.“

„Spomínal ťa,“ pousmial sa, „vravel, že u teba prespal,“ žmurkol na mňa.

Zacítila som, ako sa mi do líc začína valiť červeň. „No, to áno, ale… nespali sme spolu,“ odvetila som  mu v rozpakoch a snažila sa nejako vyslobodiť z tejto témy. „A kde vlastne je?“

„No… to je trocha zložitejšie…“ na chvíľu sa odmlčal, no potom pokračoval, „… je v nemocnici.“

„Čože? V nemocnici? To myslíš vážne? Čo sa mu stalo? Je v poriadku?“ pýtala som sa ho jednu otázku za druhou.

„Hej, hej, hej, dievča, spomaľ, áno? Vysvetlím ti to, len sa upokoj, áno? Ponchovi nič nie je, je v absolútnom poriadku,“ informoval ma.

„Ale prečo je potom v nemocnici?“ nechápavo som po ňom pozrela.

„Kvôli otcovi,“ vzdychol a rukou si pretrel tvár.
„Čo sa mu stalo?“

„Vraj mal nejaký pracovný úraz, no nič bližšie zatiaľ neviem. Teraz je pri ňom Poncho, potom príde mama a on pôjde do práce, tak ak sa s ním chceš porozprávať, choď hneď za ním, inak ho nestihneš,“ poradil mi. Všimla som si jeho ustarostený výraz v tvári no taktiež som si všimla, že sa mu do očí tlačia slzy.

„A v ktorej nemocnici je?“ opýtala som sa.

„V štátnej, inú si nemôžeme dovoliť,“ priznal a sklopil hlavu.

„Ďakujem,“ odvetila som mu, rozlúčila sa a vyrazila do nemocnice, v ktorej, ako mi povedal, leží ich otec.

11872617_10203785410550425_2033081363_nSpýtala som sa na recepcii, kde leží a vydala sa na tretie poschodie do jeho izby. Zastala som pred dverami a chvíľu váhala, či mám zaklopať alebo len vojsť dnu. Nakoniec som len potichu vošla, avšak začula som, ako ma oslovil Ponchov ustarostený hlas. Respektíve oslovil osobu, ktorou si myslel, že som.

„Stále sa nepreberá! Čo ak sa nepreberie? Mama, čo budeme robiť? Čo…?“ otočil sa mojím smerom a jeho hlas sa zasekol. Nepokračoval.

Komentáre

1 Komentár na "„(Ne)Dokonalosť“ – [14.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Lola
Host

OOOO teď je to velmi smutné, doufám, že se z toho Ponchov otec dostane :(

wpDiscuz