IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [22.kapitola]

22

„Prečo sme prišli do nákupného centra?“ nechápavo na mňa Poncho pozrel.

„Pretože s tebou nechcem byť sama,“ odôvodnila som. „Je tu jedna dobrá reštaurácia, môžeme ísť tam, pokiaľ sa chceš skutočne porozprávať.“

12226723_10204160951618717_2055286629_n

Videla som na ňom, že sa mu môj nápad nepáči. Zhlboka sa nadýchol. „Dobre teda,“ súhlasil napokon. Vlastne som mu ani nedala na výber. Rovnako ako on mne.

„Dobrý deň, vybrali ste si?“ zdvorilo nás oslovil čašník, ktorý nás predtým usadil a priniesol nám menu.

Dala som si dole sako a zavesila si ho na stoličku. Nakoľko som mala oblečené len tričko so špagetovými ramienkami, plecia som mala odhalené. Rukou som si jemne podoprela bradu a premerala si čašníka od hlavy po päty. Jemne som našpúlila jazyk medzi pery a napokon prehovorila. „Mne môžete priniesť kuracie prsia s nivovou omáčkou, ryžou, hranolkami a zeleninovou oblohou,“ usmiala som sa naňho a prehodila si časť vlasov ponad pravé plece, aby som odhalila svoju šiju a jemne som si po nej prešla s očami hlboko zaborenými do tých čašníkových. „A na pitie… Hmmm… Čo by ste mi odporučili?“ jemne som si pooblizla pery.  Čašník menom André bol mladý, pekný, svalnatý… Ako vystrihnutý z módneho časopisu. Bol snom každej ženy. Naschvál som s ním flirtovala a snažila sa ho zbaliť. Chcela som, aby Poncho žiarlil. Aj keď to zatiaľ nedal najavo, vedela som, že mu to neskutočne prekáža.

„K vášmu skvelému výberu by som vám najviac odporučil pohár bieleho vína,“ žmurkol na mňa a žiarivo sa usmial.

Skočil na moju hru. Super! „Hmm… Lenže som autom,“ trocha som posmutnela.

„Žiadny problém,“ začal ma hneď ratovať. „Môžete si dať minerálku. Alebo čaj. Alebo…“ začal vymenovávať niekoľko alternatív, no nejakým spôsobom sa mi podarilo prestať ho počúvať. Ocitla som sa vo svojich myšlienkach, ktoré patrili výlučne Ponchovi. Nikomu inému. Ako sa asi teraz musí cítiť? Puká od žiarlivosti? Alebo mu to je úplne ukradnuté? Ale nie… určite mu to musí vadiť. „Slečna?!“

Prebrala som sa z tranzu a opäť všetko svoju pozornosť venovala Andrému. „Prosím?“ pípla som.

„Pýtal som sa vás, čo to teda bude na pitie,“ pousmial sa a zopakoval svoju otázku.

„Hmm… ste super, viete to?“ žmurkla som naňho. „Dám si teda minerálku, ďakujem. Bez vás by som sa nerozhodla.“

„Som rád, že som pomohol takej peknej žene ako ty. Som André,“ potykal mi a zároveň sa predstavil.

„Anahí, pre priateľov Annie,“ prijala som jeho ruku a hneď nato ma pobozkal na líce. „Veľmi ma teší,“ vrátila som mu pusu.

„Nie, práve naopak, potešenie je na mojej strane,“ zaflirtoval so mnou.

Bola som rada, že mi môj zámer vyšiel.

„Nie si tu náhodou od toho aby si obsluhoval ľudí?!“ skríkol zrazu Poncho tak naštvane, až som nadskočila.

12233269_10204160951698719_497514489_n

Pozrela som naňho. Bol naštvaný, to bolo vidno, no snažil sa to nedať príliš najavo. Poznala som ho už nejaký ten piatok.

„Dám si to isté čo ona,“ odvrkol mu a hodil svoje menu zatvorené na stôl.

André si ho so strachom premeral, vzal oba menu, bez toho, aby sa na mňa čo i len pozrel, a so sklopenou hlavou odišiel.

„Prečo si to urobil?!“ vyštekla som naňho. Bola som neskutočne naštvaná na to ako sa zachoval, no na druhej strane musím priznať, že ma to aj potešilo.

„Pretože si tu so mnou, tak sa budeš venovať mne. Prišli sme sa porozprávať a nie preto, aby si mohla koketovať s každým chlapom, ktorý sa okolo teba obtrie!“ snažil sa odôvodniť svoje konanie, no popri tom funel ako sopka, ktorá sa práve chystá vybuchnúť.

„Žiarliš snáď?“ podoprela som si hlavu obomi rukami a spýtavo sa naňho zahľadela, čakajúc odpoveď alebo akýkoľvek náznak toho, či to je pravda, alebo nie.

Komentáre

1 Komentár na "„(Ne)Dokonalosť“ – [22.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
LOLA
Host

Úžasné, kdy bude další, spíš bude ještě další ?

wpDiscuz