IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [24.kapitola]

24

 

Čo mi to ten chlap práve povedal? Že je môj skutočný otec?

„Ale prosím vás, čo to tu trepete,“ vysmial som ho. „Veľmi dobre viem, kto je môj skutočný otec,“ ubezpečil som ho, mávol naňho rukou a chystal sa na odchod, no zastavil ma. Teda ani nie on, ale slová, ktoré vyriekol.

„Mal som pomer s tvojou mamou,“ vyslovil úplne pokojne a zároveň netrpezlivo čakal na moju reakciu.

12312411_10204237968264085_1592899350_nČo mi to tu ten chlap tára, preboha?! To nie je pravda! Veľmi dobre poznám svoju mamu a viem, že môjho otca by nikdy v živote nepodviedla!

„Nie! Klamete mi! Čo vlastne chcete?! Peniaze? Tie ja nemám a ako sa zdá, VY ich máte dostatok. Tak o čo vám, do riti, ide?!“ už som kričal a rozhadzoval rukami vo vzduchu tak silno, že som ho možno aj nastrašil. A nech som ho vystrašil! Nech ma konečne nechá odísť a prestane mi trepať tieto kraviny.

„Je to pravda. A práve preto som sa nemohol k tebe priznať. Bránili mi v tom moji rodičia. Tvoju matku som miloval a chcel som sa s ňou oženiť, ale ona už bola vydatá za tvojho otca a moji rodičia by to nikdy nedovolili. Tvoj otec o tom vedel. Bol v tej dobe chorý a bol ochotný sa o teba postarať,“ vysvetľoval mi tie jeho absurdnosti.

Neverím mu. Neverím!!! Ako mi môže takto do očí klamať a ohovárať mojich rodičov? Najmä moju matku?!

„Neverím vám ani slovo z toho, čo ste práve povedali! Chcete ma len poštvať proti mojim rodičom, ale vedzte, že to vám nedovolím a taktiež vám nedovolím špiniť česť mojej matky!“ skríkol som doňho, rozbehol sa k nemu a chytil ho za golier jeho dokonale nažehlenej značkovej košele. „Nikto, dobre ma počúvajte, nikto nebude ohovárať moju rodinu!“ prskal som od hnevu.

„Poncho!“ začul som zrazu opäť niekoho kričať moje meno. Ale počkať! Ten hlas poznám! To je predsa… Otočil som sa a zbadal svoju matku, ako ku nám uteká so žiaľom v tvári.

„Mama?“ šokovane som na ňu hľadel a pomaly toho chlapa púšťal. Čo tu robí? Ako sa sem dostala? A prečo, doparoma, prišla práve v tej najnevhodnejšej chvíli a pomáha zachraňovať tohto hlupáka, ktorý očierňuje našu rodinu?!

„Poncho, nechaj Rodriga,“ nakázala mi a výstražne sa na mňa pozrela.

„Rodriga?“ šokovane som otvoril ústa plný prekvapenia. „Ty… ty ho…  poznáš?“ koktal som. Nechápal som, čo sa práve deje, a, popravde, ani som to nechcel pochopiť. Čo sa to práve predo mnou odohráva? Aký príbeh to je? A ako v ňom figurujem ja?!

„Poncho, upokoj sa,“ radila mi moja mama a snažila sa ma upokojiť, no nešlo to. Nedalo sa to.

„Mama, vysvetli  mi, odkiaľ poznáš toho klamára!“ prikázal som jej a ukázal naňho prstom. Chcel som za ním vybehnúť, no mama sa postavila predo mňa a tým mi zatarasila cestu. Nechcel som jej ublížiť, tak som to nechal tak. Zatiaľ.

„Upokoj sa!“ skríkla do mňa a tresla ma do hrude.

„Tak mi láskavo vysvetli, čo máš s tým chlapom!“ skríkol som tiež a od hnevu sa mi navreli žili.

„Poncho… predpokladám, že ti to už Rodrigo povedal,“ sklopila hlavu, no po chvíli ju zase zdvihla a zadívala sa na mňa.

12312122_10204237968224084_1388832957_nNerozumel som. Ničomu som nerozumel! Tak aj ona s ním teraz začala hrať tú hru? Ale čo ak… čo ak je to pravda? Ale nie nie, Poncho, ako ťa to len mohlo napadnúť? Veď tvoj skutočný otec predsa v tejto chvíli leží v nemocnici! Áno! Presne tak!

„Rodrigo je tvoj skutočný otec,“ dodala napokon.

 

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz