IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [25.kapitola]

MYM

Čo mi to práve moja mama povedala? Že tento nagélovaný boháč je môj skutočný otec? Ach nie, ako je to len možné? Teda viem ako, ale… AKO?! Zmietali mnou protichodné myšlienky, bol som zmätený, nevedel som, čo cítim. Jediné, na čo som v tej chvíli myslel, bolo to, že musím ísť za Annie a porozprávať sa s ňou. No taktiež musím vyriešiť, čo sa to tu, doparoma, deje.

12336215_10204268104337468_413519921_n

„Čo má toto všetko znamenať?!“ nechápavo som rozhodil rukami a pochybovačne sa na nich oboch pozrel. Nevedel som, čo si mám o tom všetkom myslieť.

„Dovoľ mi, nech ti to vysvetlím, Poncho,“ načrtla moja mama a ustarostene sa na mňa zahľadela. Rukami sa od nervozity pohrávala s lemom svetra, ktorý mala oblečený.

„Ale prečo až teraz, doparoma,“ vyprskol som na ňu. Rukami som si vošiel do vlasov a začal sa prechádzať zo strany na stranu.

„Pretože potrebujem peniaze na tvoje štúdium. Si veľmi nadaný, no ako iste vieš, my toľko prostriedkov nemáme a bola by škoda, keby si nepokračoval v štúdiu. Preto som sa rozhodla požiadať o pomoc tvojho otca,“ priznala po chvíli ticha. Vyzerala dosť skormútene, no vedel som, že keby sa práve v tejto chvíli dám zaslepiť citmi, nikdy by som sa nedozvedel pravdu.

„Ja od toho chlapa nepotrebujem nič!“ skríkol som a stále pobehoval hore-dole, z miesta na miesto, nezastavil som sa. Bol som príliš nervózny na to, aby som mohol stáť na jednom mieste. Musel som nejakým spôsobom vypustiť to, čo sa vo mne dusilo, inak by som bol ako bomba, pri ktorej by stačilo maličké postrčenie a vybuchol by som v gigantickom slova zmysle.

„Ale potrebuješ! Potrebuješ, aby sa konečne za teba priznal!“ poúčala ma o svojej pravde, no ja som bral na vedomie len tú moju.

„Nepotrebujem to!“ tiež som skričal a hrdo prekrížil ruky na hrudi.

„Prestaňte s tým!“ začul som kričal toho chlapa, ktorý je vraj môj biologický otec.

„Čo vás je do toho?!“ osopil som sa naňho.

„Som predsa tvoj otec!“ odvetil s rovnakou intenzitou.

„To, že ste daroval spermie neznamená, že ste môj otec! Nedáva vám to žiadne právo! Môj otec je ten, kto sa o mňa od malička stará, kto ma učil chodiť, rozprávať, kto ma videl rásť…“ na chvíľu som sa odmlčal a venoval myšlienky svojmu detstvu. Spomínal som na chvíle, ktoré sme prežili ako rodina, na chvíle, kedy ma môj otec učil šoférovať, kedy ma pokarhal, keď som spravil niečo zlé… Tešili sme sa spolu, užívali sme si, no zároveň, keď sa niečo stalo, sme to všetko prežívali spoločne. Teraz si mám o tom všetkom myslieť čo? Že to bola jedna veľká lož? Nič iné? Len sprostá lož?

„Poncho!“ zoziapla moja mama tak silno, že som sa aj ja zľakol, a to už je čo povedať. Nikdy som ju nepočul tak silno kričať, no to najhlavnejšie je, že ešte nikdy som ju nevidel takú namosúrenú, aká bola teraz. „Prestaň sa chovať ako imbecil! Tak sme ťa predsa nevychovali!“

„A ako sa mám správať po tom všetkom, čo ste mi tu vy dvaja natĺkli do hlavy?!“

„Čakala som od teba rôzne reakcie, no určite som nečakala scény, aké tú práve predvádzaš. Si predsa dosť starý na to, aby si sa takto správal!“ karhala ma.

„Fajn!“ odsekol som. „Budem pokojnejší,“ ohlásil som drsne. „Si šťastná?!“

„Áno,“ pritakala. „Teraz by som ti chcela povedať, ako sa to vlastne stalo…“

Komentáre

1 Komentár na "„(Ne)Dokonalosť“ – [25.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Lola
Host

Jéééééj další super díl

wpDiscuz