IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť“ – [3.kapitola]

MYM3

Ach, nie! Ja mám spolupracovať s Ponchom? Preboha, veď to nezvládnem! Hlavne nie po tom, čo sa stalo dnes ráno! Poncho vykročil k mojej lavici a hypnotizoval ma pohľadom.

047

„Ahoj,“ pozdravil ma, keď si ku mne sadol.

„Vaša téma je Personalistika. Snažte sa, prosím, zamerať na to najdôležitejšie, ako je nezamestnanosť, dovolenky, pracovné zmluvy a podobné veci,“ vysvetlila nám.

Ja som si ako vzorná študentka všetko zapísala do notesa s poznámkami. Potom ešte prečítala asi tri dvojice a všetci boli rozdelení.

„Odteraz máte čas tri týždne na to, aby ste vašu prácu spracovali. O tri týždne ich chcem mať všetky položené na stole. Nebude chýbať ani jedna jediná! A keby sa tak stalo, tak dvojica, ktorá sa rozhodne, že ju neodovzdá, bude opakovať ročník. Je vám to všetkým jasné?! Tak sa láskavo prestaňte ulievať a behať po nejakých oslavách, zábavách, večierkoch a podobných udalostiach a začnite pracovať!“ skríkla po nás a okuliare si zasunula vyššie. „Na dnes to je všetko,“ vyhlásila a odišla z triedy.

Všetci sa hneď začali rozprávať so svojimi partnermi, no ja som sa na Poncha nemohla ani len pozrieť. Vzniklo medzi nami akési trápne ticho, ktoré napokon prerušil Poncho.

„Tak kedy začneme robiť na našej práci?“ opýtal sa ma trocha tichším hlasom.

Trocha som sa pomrvila, no stále som sa naňho nepozrela. Bolo mi strašne trápne kvôli tomu, čo som mu ráno narozprávala. Preto som len mykla plecami.

„Nemieniš sa so mnou rozprávať?“ opýtal sa ma na rovinu.

Opäť som len mykla plecami.

„Tak toto bude naozaj zaujímavé…“ vzdychol a vystrel sa na stoličke.

O pár minút neskôr zazvonilo na prestávku. Razom som vstala, pobrala si všetky svoje knihy a rozutekala sa na ďalšiu hodinu.

018Po vyučovaní som šla na tréning roztlieskavačiek. Práve vtedy tam mali tréning aj futbalisti. Nečudovala som sa, pretože sa tam stretávame takmer vždy, no trocha ma vyviedlo z miery, že mi Michael nevenoval takmer žiadnu pozornosť. Vždy mi mával, prišiel ma pozdraviť, dať pusu, no teraz… Akoby som tam ani nebola. Akoby som neexistovala. Po tréningu sa ho spýtam, čo sa deje, no teraz musím byť plne sústredená na choreografiu. Veď som predsa kapitánka! Zohla som sa k prehrávaču, zapla hudbu a následne sme si s dievčatami začali precvičovať starú choreografiu. Tomu sme sa venovali asi pol hodinku a potom som ich začala učiť zopár nových krokov, ktoré som vymyslela. Všetkým sa páčili, no Liz mala ustavične niečo proti. Snažila som sa nevšímať si ju, no nakoniec to nešlo a aj ja som už stratila nervy.

„Bože, Anahí, čo si to zase vymyslela za hrôzu?“ posmešne krútila hlavou a prekrížila si ruky na prsiach.

„Liz! Už prestaň! Dnes sa ku mne celý deň správaš ako k nejakej handre! Najprv sa mi vysmievaš, potom ma urážaš a teraz nerobíš nič iné len kritizuješ všetko, čo urobím! Prečo mi už, dočerta, nepovieš, čo máš za problém?!“ skríkla som po nej.

„Ty si môj problém! To, ako vždy chceš orodovať za ostatných, ako chceš všetkým pomáhať, ako si vo všetkom najlepšia! Ako sa hráš na dokonalú, no v skutočnosti nie si nič iné iba obyčajná hlúpa hus! Si špina! A navyše si strašná naivka!“ nakričala do mňa a postrčila ma tak silno, že som stratila rovnováhu a tvrdo dopadla na trávu.

„Ááááááuuuuu!!! Ty nie si normálna!“ zakričala som, keď som dopadla na zem. Chalani sa razom prestali sústrediť na hru a ich plnú pozornosť venovali nám.

„Zabijem ťa, ty krava!“ strhla si z rúk pom-pomy a skočila na mňa.

001 (2)Nevedela som, čo mám robiť. Bola som v šoku. Začala ma šklbať za vlasy, škrabať nechtami… Snažila som sa brániť, no moc mi to nešlo. Museli nás od seba odlepiť chalani. Teda presnejšie povedané – museli odlepiť ju odo mňa. Avšak keď som videla, kto ju odtiahol preč, zrazu som pocítila takú bolesť, ktorá sa ani nedala porovnať s tými údermi, ktoré som dostala. Michael ju držal v náručí a utešoval. Ju! Liz! A na mňa úplne kašľal! Chalani sa opäť vrátili k hre a na mňa sa vykašlali.

„Si v poriadku?“ ozval sa nado mnou mužský hlas.

 

 

Komentáre

1 Komentár na "„(Ne)Dokonalosť“ – [3.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Lola
Host

Úplně úžasné :)

wpDiscuz