IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť II.“ – [1.kapitola]

O NIEKOĽKO ROKOV


Annie


„Drž hlavu rovno! Super, Annie! Jemne sa natoč! Úžasné! Teraz sa trocha nakloň dopredu a venuj mi poriadne zmyselný pohľad! Skvelé! Úžasné!“

„Myslím, že už mám dostatok materiálu, skončili sme!“ zakričal spokojne Pedro na všetkých v ateliéry. „Bola si úžasná, zlatíčko!“ podišiel ku mne a jemne ma pobozkal na líce.

„Ďakujem, Pedro, od teba je to česť,“ zalichotila som mu a pousmiala sa.

Práve som dokončila svoje úplne prvé fotenie v živote! Bola som z toho neskutočne nervózna, no zdá sa, že fotografie sa skutočne vydarili. Pedro bol jeden z najlepších profesionálov vo svojom odbore, takže predpokladám, že preto ho moja matka najala. Ako vždy vraví: K úspechu treba len to najlepšie! A to sa týka kompletne všetkého, vrátane ľudí…

„Som nadšený z blížiacej sa prehliadky! Určite budeš oslňujúca! Tvoja mama mi prikázala, aby som pred vchod pripevnil dva obrovské plagáty s tebou, avšak bez tváre, čisto v šatách. No a taktiež mi prikázala urobiť informačné letáky na podobný štýl, pretože nechce, aby ktokoľvek vedel, ako bude vyzerať nová tvár jej spoločnosti. Zlatíčko, budeš zlatým klincom celého večera! Všetky oči sa budú upierať na teba! Napokon, keď sa celá prehliadka skončí, každý dostane tvoju fotografiu, aby si ťa zapamätali. Aj keď podľa mňa je to úplne zbytočné, pretože ty si nezabudnuteľná,“ žmurkol na mňa a poslal mi vzdušný bozk.

„Ach, moja mama okolo toho robí príliš veľké ceremónie! Keby ma neprinúti pracovať pre ňu, vzala by som ponuku, ktorú mi ponúkli z Televisy a stala sa jednou z hlavných postáv v najnovšej telenovele, ktorú momentálne pripravujú,“ smutne som sklonila hlavu.

„Viem, moja drahá, ale nebuď smutná! Vieš predsa, že tvoja matka potrebovala novú tvár, presne takú krásnu, ako máš ty,“ opäť mi venoval sladký kompliment. „Len prosím nevrav Josému nič z toho, čo som ti práve povedal, inak by som bol mŕtvy muž!“ vydesene na mňa vypleštil oči.

Zabralo to. Rozosmiala som sa. „Neboj sa, nikomu nič nepoviem. A ďakujem za podporu,“ vrúcne som ho objala. „Musím ísť za matkou,“ vzdychla som si, „pevne dúfam, že sa čoskoro opäť uvidíme,“ venovala som mu posledný úsmev a vybrala sa na odchod.

„Neboj sa, určite áno!“ zakričal mi v poslednej chvíli a zamával na odchod.

„Nie! Nie, nie a nie! Už som vám x krát povedala, že si neželám, aby sa moja firma rozpredala! Je to predsa rodinný podnik!“ začula som kričať svoju mamu predtým, ako som vošla do jej kancelárie.

Nechápem! Prečo sa ju niekto pokúša presvedčiť, aby rozpredala firmu? O čo tu vlastne ide? Musím to zistiť… Síce to nie je slušné, no chcem si vypočuť ich rozhovor až do konca.

„Pochop to už konečne! Nemáme inú možnosť!“

Počkať! Ocko?! To je predsa jeho hlas!

„Môžeme si predsa vziať pôžičku!“ oponovala mu moja matka.

„Pôžičku?! Myslíš, že banka poskytne pôžičku zadĺženému podniku?! To sotva!“ vysmial sa jej otec rovno do tváre.

Zadĺženému?! Ako to je vôbec možné? Myslela som, že sa nám darí dobre…

„Musí existovať iný spôsob!“ moja matka si stále trvala na svojom.

„Čo to nechápeš?! Iný spôsob neexistuje! Úplne stačí, že si Annie prinútila k tomu, aby sa stala novou tvárou tohto podniku! To úplne stačilo! Teraz spravíme to, čo vravím! Pozvem viaceré podniky, ktoré majú dostatočný kapitál a boli by ochotné odkúpiť časť našich akcií, a už o tom s tebou nemienim diskutovať!“ nahnevane tresol po stole, až som sa aj ja zľakla.

„Fajn! Rob si, čo len chceš!“ odfrkla mu matka urazene.

Nemôžem tomu uveriť… Naša firma krachuje! Keby som to vedela skôr, neoponovala by som tak vo chvíli, keď ma matka nútila, aby som sa stala novou modelkou a zároveň tvárou celej spoločnosti. Údajne to robila pod zámienkou, že potrebujú novú, mladú tvár, no ako sa ukázalo, ide o niečo celkom iné. O niečo priveľmi vážne!

Chvíľu som počkala, aby som sa mohla spamätať z toho, čo som práve počula, a až potom som zaklopala.

„Ďalej!“ začula som mamin hlas, ktorý ma pozýval do vnútra.

„Ehm… ahojte! Mama, práve som dokončila fotenie, Pedro povedal, že ako náhle budú fotografie hotové, osobne ti ich doručí,“ oboznámila som ju s najnovšími informáciami. Rozhodla som sa, že tajomstvo, o ktorom som sa práve dozvedela, si nechám pre seba. Nechcem matku rozčúliť ešte viac, ako momentálne je. Lepšie bude, ak sa budem tváriť, že o ničom neviem.

„Úžasné! Pevne verím, že budú skvostné! Pedro je predsa najlepší z najlepších,“ poučila ma o fakte, ktorý som už dávno vedela, no nechcela som sa s ňou hádať, tak som len prikývla. „Ak si už skončila, ako vravíš, môžeš ísť domov,“ venovala mi jeden z jej ľadových pohľadov, ktorými ma obdarúva odkedy si pamätám.

„Ďakujem. Ahojte,“ pozdravila som oboch na rozlúčku a pobrala sa preč. O ich ďalšom rozhovore som radšej nič vedieť nechcela.

Komentáre

3 Komentárov na "„(Ne)Dokonalosť II.“ – [1.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Lea
Host

Hii! Baška, kde je dnešná 2.časť?? :O Ja som sa tešila… :/

Baška
Admin

Každú stredu :)

Sabi
Host

Pekne. Ako casto sa budu pridavat nove casti? :)

wpDiscuz