IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„(Ne)Dokonalosť II.“ – [11.kapitola]


Poncho


Po priznaní, ktorým ma Anahí obdarila, som už viac nemohol byť v jej blízkosti. Zaviezol som ju domov a bleskovou rýchlosťou sa vybral preč z toho odporného miesta. Nebol som schopný venovať jej ani jediný pohľad. To, čo pred chvíľou spravila, mi prišlo neskutočne odporné. Keď ku mne nič necítila, načo, preboha, súhlasila s tým, že so mnou pôjde na večeru? Načo?!

Silno som pritlačil plynový pedál, preradil rýchlosť a upaľoval v pomerne malej premávke po ceste bez vytýčeného cieľa. Nevšímal som si nikoho, nevnímal som okolie. Jediné, kam sa túlali moje myšlienky, bolo to, čo som práve prežil.


Annie


Bez rozmyslu som vzala kľúče od svojho auta a naštartovala. V tejto chvíli som nemohla byť sama. Musela som vypadnúť z domu. Necítila som sa dostatočne dobre na to, aby som sa postavila zoči – voči mojej despotickej matke, ktorá chce všetko ovládať, dokonca aj môj život. Lenže takto to už ďalej nesmie pokračovať. Už jej nesmiem dovoliť, aby mi rozkazovala. Som dosť stará na to, aby som sa rozhodovala sama za seba, takže akonáhle mi skončí zmluva v našom podniku, začnem sa venovať herectvu.

Moja matka mi toho už vzala mnoho, dokonca teraz som kvôli nej prišla aj o Poncha. No toto jej nedovolím. Nedopustím, aby ma pripravila o sen stať sa herečkou. Už toho bolo dosť!

Vyšla som do ulíc a pohotovo sa radila medzi autá. Nakoľko nebola hustá premávka, na cieľové miesto som dorazila rýchlo.

Vystúpila som z auta a zamkla. Zhlboka som sa nadýchla, snažila sa upokojiť, no nešlo to. V očiach som mala slzy, ktoré sa stále predierali na povrch.

Vykročila som ku bytovke a natiahla ruku, že zazvoním, no zrovna vyšla von akási staršia pani, ktorá po detailnom preskúmaní môjho zúboženého stavu usúdila, že nie som žiadny terorista, a pustila ma dnu. Vošla som do výťahu a stlačila číslo poschodia. Netrpezlivo som čakala, kým sa konečne otvorí a vystúpim.

Následné zastavenie mi naznačilo, že som tam, kde som chcela byť. Vyšla som z výťahu, premýšľajúc, či bol dobrý nápad sem prísť, a bez rozmyslu zazvonila. Teraz je už však na také úvahy neskoro.

O minútu neskúr sa dvere roztvorili a stretla som sa s vyjaveným výrazom mojej najlepšej kamarátky, Lilly. Skúmavo si ma premerala od hlavy po päty. „Navonok pekná, vo vnútri rozbitá. Čo sa stalo?!“

Bez odpovede som sa opäť rozplakala a hodila sa jej do náručia. Objatie mi opätovala, jemne ma posunula dnu a zavrela za nami dvere. O malú chvíľu som sa odtiahla.

„Čo sa stalo, Annie? No tak, hovor!“ pobádala ma.

„Ja… Bola som… s Ponchom,“ vravela som pomedzi vzlyky.

„S Ponchom?!“ nechápavo zmraštila obočie.

Len som prikývla a ešte viac sa rozplakala.

Zrazu však zmenila výraz. Zdalo sa, akoby sa jej dva dieliky spojili do jedného. „Počkať… s tým Ponchom?“

Opäť som nemo prikývla a chrbtom ruky si utrela slzy, ktoré mi stekali po tvári.

„Ale to je dobre, nie? Veď si mi predsa povedala, že si doňho zamilovaná. Tak prečo potom plačeš? Našiel si snáď niekoho iného?“ súcitne po mne pozrela.

Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. „Nie,“ smrkla som. Následne som jej začala rozprávať všetko, čo sa stalo. Od prehliadky až po tento večer. Porozprávala som jej o svojej matke, o tom, čo spravila v minulosti a o tom, ako sa správa teraz.

„Annie, ty predsa nemôžeš dovoliť svojej matke, aby ti zničila život! Nemôže ti zabrániť v tom, aby si bola šťastná. Ach, prečo si to len urobila, ha? Prečo si mu povedala takú obrovskú lož?!“ vyjavene vytreštila oči.

„Ja… nechcela som, aby matke vyšli jej plány. Chcem ho len ochrániť…“ snažila som sa presvedčiť ju o tom, že som mala správne dôvody.

„Chceš ochrániť jeho, alebo seba?“

Komentáre

1 Komentár na "„(Ne)Dokonalosť II.“ – [11.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Sabi
Host

Pekné :D a komu zaškrípali tie pneumatiky?

wpDiscuz