IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Regreso“ – [2.kapitola]

2

Prebudili ma ostré slnečné lúče, ktoré prenikali cez rozľahlé okno priamo do mojej izby, pretože som si zase raz nezatiahla závesy. Ale čo už s tým teraz narobím. Pozrela som sa na hodinky. Pol siedmej? To je snáď zlý vtip! Ešte by som chcela spať. Ale keď som sa raz zobudila, už nezaspím. Vzdychla som si a len tak polihovala v posteli, sem tam sa pretočila na inú stranu, sem tam si niečo len tak pre seba zamrmlala…

Z mojej rannej “siesty“ ma prerušilo zvonenie telefónu. Natiahla som ruku na nočný stolík a pozrela sa, kto volá. Bol to Pedro. Určite volá ohľadne tej ponuky, ktorú mi pred pár dňami predniesol. No bola som pevne rozhodnutá! Prijmem ju. Bude úžasné, keď budem môcť pomôcť, aj keď ku tomu bude treba celú skupinu a budem sa musieť stretnúť s Christopherom. Budem sa snažiť prejsť si tým stretnutím čo najlepšie a budem sa snažiť myslieť len a len na to, že pomôžem ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. A to je to najhlavnejšie. Vo veci, ako je táto, dám všetky zaujatosti bokom a urobím to, čo je správne.

Potiahla som zeleným tlačidlom po displeji telefónu a následne si ho priložila k uchu.

„Ahoj, Dul, tak ako? Už si sa rozhodla? Prepáč, že volám tak narýchlo, viem, že som ti nedal veľa času na rozhodnutie, ale potrebujem to vedieť,“ dychtivo na mňa vybehol hneď, ako som mu zdvihla.

„Áno, Pedro, už som sa rozhodla. Prijmem tvoju ponuku,“ odvetila som mu napoly veselo, napoly skleslo. Veselo preto, lebo som bola rada, že uvidím opäť svojich kamarátov a RBD sa dá dokopy aspoň na jeden jediný večer, no skleslo kvôli tomu, že sa stretnem po toľkých rokoch s Christopherom. Ach bože, Dulce, prečo naňho toľko myslíš, ha?! Už si ho vymaž z hlavy!

„To naozaj?!“ skričal Pedro veselo do telefónu. „Veľmi si ma potešila, Dulce! Naozaj som moc rád!“

„A Pedro? Môžem mať na teba jednu otázku?“ začala som nesmelo. Chcela som sa ho totiž spýtať, čo si o tom myslia ostatní. Respektíve či aj oni prijali jeho ponuku. „Čo na to povedali ostatní? Tiež prijali tvoju ponuku?“ nesmelo som sa spýtala a popri tom si začala obhrýzať nechty na pravej ruke.

„Áno, všetci to prijali! A teraz môžem konečne začať plánovať veľký comeback RBD! No nie je to úžasné?!“ veselo mi skríkol do telefónu. „Dobre, Dul, musím už ísť, večer sa ti ozvem. Zatiaľ sa maj pekne,“ rozlúčil sa so mnou a položil.

Takže všetci prijali? Páni, tak RBD sa naozaj vracia späť na scénu!


Anahí


„Vážne? Takže to všetci prijali? Ááááááá! Ja som taká šťastná!“ skríkla som Pedrovi do telefónu a začala skákať od radosti. Budem opäť so svojimi kamarátmi!

„Áno, Annie, všetci to prijali. Večer sa vám všetkým ozvem a poviem vám, kedy plánujem stretnutie RBD a kde. Prvé stretnutie celej skupiny po toľkých rokoch…“ odvetil mi veselo.

„Skvelé! Budem čakať tvoj telefonát! Zatiaľ pá,“ zasmiala som sa do telefónu, rozlúčila sa s ním a položila.

„Čo sa stalo?“ vyrušil ma z môjho nadšenia mužský hlas. Otočila som sa a zbadala som svoju lásku! Manuela!

„Ach, zlatko, neuveríš tomu! Všetci prijali Pedrovu ponuku a RBD sa opäť vracia na scénu!“ pribehla som ku nemu a s radosťou do objala.


O pokračovaní poviedky rozhodujete vy!


Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz