IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Regreso“ – [5.kapitola]

Keď ja neviem… Nechcem mu dávať falošné nádeje. Ale vlastne… Tie som mu predsa dala už tým, že som odsúhlasila naše spoločné stretnutie. Alebo som ich chcela dať len sebe? Nechcela som si len niečo dokázať? Ach, nie, Dul, nemysli na to! ohriakla som sa a zatriasla hlavou. Dobre teda. Pôjdem za Chrisom na letisko, no nie preto, že by som sa ho nevedela dočkať… Alebo?

Zaparkovala som na parkovisku pred domom Anahí a vystúpila z auta. Podišla som k dverám a zazvonila. Po chvíli mi otvoril Manuel, Anahin manžel.

„A-ahoj,“ zarapkal šokovane.

„Ahoj, hľadám Any, je doma?“ odvetila som mu s umelým úsmevom. Neviem prečo, ale stále sa mi na ňom niečo nepáčilo, no netušila som, čo to je.

Snažila som sa trocha nahliadnuť dnu, no postavil sa predo mňa, aby som nič nevidela. „Any nie je doma, šla nakupovať, myslel som, že sa tam máte stretnúť.“

Bol zvláštny. Choval sa akoby niečo skrýval… A možno to je len moja zlá domnienka. „Aha… Ja som ju zase pochopila tak, že sa stretneme tu. No nič, asi jej nabudúce radšej zavolám ako napíšem. Každopádne… ďakujem. Ahoj, pekný zvyšok dňa,“ rozlúčila som sa s ním, nasadla do auta a vydala sa do nákupného centra.

„Any! Konečne som ťa našla!“ skríkla som na kamarátku a hodila sa jej do náručia. Moje objatie mi razom opätovala.

„Ahoj, Dul! Nejakým zázračným spôsobom sme sa zle pochopili,“ zachichotala sa. „No nevadí,“ mávla rukou akoby sa nič nestalo. „Nezájdeme na obed? Z toľkého čakania som celkom vyhladla,“ navrhla a pousmiala sa.

„Tak to aj ja, poďme,“ zasmiala som sa a vydala sa spolu s Annie do neďalekej reštaurácie, kde mali naozaj chutné jedlo.

„Čo si dáš?“ odtrhla som zrak od jedálneho lístka a zadívala sa na Annie.

„Asi si dám kurací šalát, a ty?“

„Tak si dám to isté, nevedela som sa rozhodnúť,“ pousmiala som sa na načiahla sa po pohári s minerálkou.

Hneď na to prišiel čašník, ktorému sme nadiktovali svoju objednávku a nedočkavo čakali, kým nám ju prinesú.

„Čo povieš na návrat RBD?“ opýtala sa ma Any, keď som bola myšlienkami úplne niekde inde.

Samozrejme, všimla si to! „Som z toho nadšená,“ zajasala som trocha nepresvedčivo. Popravde, jediné, na čo som myslela bolo to, ako sa Chris zatvári, keď ma uvidí na letisku. Či sa poteší, alebo z toho bude sklamaný, šokovaný… A možno tam bude s niekým iným!

„Haló! Zem volá Dulce!“ mávala mi Any rukami popred tvár.

„Čo?“ nechápavo som po nej pozrela.

„Vnímala si aspoň kúsok z toho, čo som ti práve vravela?“ udivene sa ma spýtala a preložila si ruky na prsiach.

„Ehm…“ zamyslela som sa. Popravde, nevnímala som absolútne nič z toho, čo mi práve rozprávala.

„Dul! Čo to s tebou je? Čo ťa trápi? Týka sa to Uckera?“ súcitne ma chytila za ruku.

Čo jej poviem? Mám jej povedať, čo sa deje? Alebo si to radšej nechám pre seba?


O pokračovaní poviedky rozhodujete vy!


Komentáre

1 Komentár na "„Regreso“ – [5.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Estefania
Host

Veľmi pekná poviedka :) veľmi sa mi páči….už sa neviem dočkať pokračovania :)

wpDiscuz