IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Regreso“ – [7.kapitola]

7

Zdráhala som sa odpovedať. Popravde, tú odpoveď, ktorá mi prišla na um a ktorá bola pravdivá, som sa bála vypovedať. Ale Any je predsa moja najlepšia priateľka…

„Myslím, že som doňho stále zamilovaná…“ pošepla som potichu a zahľadela sa do zeme.

Zrazu nastalo ticho. Nervózne som sa začala hrať s palcami, pretože som nevedela, čo príde. Pravdupovediac, trocha som sa bála. Až po hodnej chvíli Any konečne niečo vyslovila.

„Dul,“ odmlčala sa a chytila ma za ruku, „pôjdeme nakupovať!“ vystrelila zo seba najrýchlejšie ako len vedela a veselo podskočila na stoličke, dokonca sa začala uškŕňať a ešte svojej bláznivej predstave aj zatlieskala!

Nemohla som si pomôcť. Akokoľvek som sa to v sebe snažila udusiť, nemohla som. Vybuchla som v obrovský smiech. Všetci sa po nás pozerali ako po bláznoch, ale bolo mi to jedno. Všetko mi bolo jedno, pretože som opäť bola so svojou najlepšou kamarátkou, ktorá, ako vždy, aj z tejto situácie vyťažila to najlepšie a obrátila ju na vtip. Celá Anahí.


Maite


Prechádzala som okolo nejakej reštaurácie, avšak začula som odtiaľ obrovský výbuch smiechu. Ten smiech mi bol neskutočne povedomý. Nazrela som tam a zistila, že osoby, ktoré na seba pútali toľkú pozornosť, boli Any a Dul. Ach, tak dlho som tie dve bláznivky nevidela! Pôjdem ich aspoň pozdraviť! Vošla som dnu do reštaurácie a podišla k ich stolu.

„Ahojte!“ pozdravila som ich veselo.

„Maite! Ahoj! Čo tu robíš?“ vyhŕkla šokovane Any.

„Išla som okolo, pretože som sa chcela ísť niekam naobedovať, avšak počula som hurónsky smiech a zistila, že ste to vy dve, tak som si povedala, že vás pôjdem pozdraviť,“ usmiala som sa na ne a vysvetlila im dôvod svojho nečakaného príchodu.

„No tak, posaď sa ku nám, najeme sa spolu,“ oslovila ma Dul a ukázala na stoličku oproti sebe.

„Ďakujem, rada,“ prijala som pozvanie a následne sa usadila na voľnú stoličku.
„Na čom ste sa tak smiali?“ nechápavo som po nich pozrela.

„Mai, Dul je stále zamilovaná do Uckera!“ vyhŕkla Any skôr, než som stihla dopovedať svoju otázku.

Počkať?! Čo vlastne to povedala?! Že Dul čo?!

„Dul je stále zamilovaná do Uckera?!“ šokovane som otvorila ústa dokorán. Pohľadom som prechádzala raz na Dul, raz na Any. Nedokázala som tomu uveriť. Veď tí dvaja sa predsa doťahovali celý čas počas natáčania Rebelov aj La Familie, dokonca aj počas natáčania albumov a videoklipov, počas koncertov… No proste stále! „Neverím!“ vykríkla som.

„No vážne, Mai,“ sprisahanecky pritakala Any. „Je to pravda. Dokonca ho dnes ide čakať na letisko,“ dodala a ja som ostala v nemom úžase. Čo sa to, dopekla, deje?!

„Že čo?!“ vyprskla som.

„Áno! A vlastne to je niečo, vďaka čomu sme sa smiali. Dulce sa mi zdôverila a ja som jej povedala, že pôjdeme na kupovať, pretože v tom, čo má momentálne na sebe, za ním predsa ísť nemôže. No to musíš uznať, Mai,“ začala ma navádzať na to, aby som jej dala za pravdu.

„No… myslím, že istým spôsobom máš pravdu…“ priznala som opatrne.

„Ale no tak! Už dosť!“ ozvala sa Dulce po dlhej odmlke. „Fajn! Ste otravné dotieravé potvory! Pôjdem na tie sprosté nákupy!“

S Any sme naraz zajasali a zatlieskali od šťastia.

„Ozaj, Dul, vie Ucker, čo sa ti stalo? S tým imbecilom Rodrigom?“


O pokračovaní poviedky rozhodujete vy!


 

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz