IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Regreso“ – [8.kapitola]

8


Dulce


„Ale no tak! Už dosť!“ ozvala som sa po dlhej odmlke. „Fajn! Ste otravné dotieravé potvory! Pôjdem na tie sprosté nákupy!“

Any a Maite zajasali a zatlieskali od šťastia.

„Ozaj, Dul, vie Ucker, čo sa ti stalo? S tým imbecilom Rogerom?“ spýtala sa ma znenazdajky Maite.

Po jej otázke som ostala ako obarená. Zaskočilo ma, že sa ma na to pýta. Nevedela som, čo jej mám na to povedať. Cítila som, ako sa mi vracajú spomienky na tú osudnú noc…


„Láskavo sa mi pozeraj do očí, keď sa s tebou rozprávam!“ kričal po mne Roger ako zmyslov zbavený.

Vyhýbala som sa mu pohľadom. Napokon ma chytil za bradu a prinútil pozrieť sa mu do očí. „A načo, ha?! Nemá to význam! Už mi lezie na nervy, že ti všetko na mne prekáža! Tam je východ!“ ukázala som prstom zaňho na vchodové dvere v hale môjho bytu. „No tak, choď, prosím, nech sa páči!“

Silno ma chytil za ramená a zatriasol so mnou. „Čo si o sebe myslíš, ha?! Že si nenahraditeľná? Takých ako ty sú milióny! Stačí lusknúť prstom a dostanem sa im do nohavičiek presne tak ako som to urobil tebe!“

Neudržala som sa a v okamihu mu strelila facku. Cítila som, ako mi v ruke pulzuje, no nevnímala som to. Všimla som si, že Rogerovi sa na líci spravil červený odtlačok.

Zdvihol hlavu a hodnú chvíľu na mňa len tak hľadel, nič nevravel. No potom prišlo niečo, čo som absolútne nečakala. Facku, ktorú som mu pred chvíľou uštedrila, mi vrátil s omnoho väčšou silou. Zatackala som sa a padla na dlážku. Chytila som si rukou poranené miesto a pocítila som akúsi tekutinu. Odtiahla som roztrasenú ruku zo svojej tváre a pozrela sa na ňu. Bola tam krv. No vedela som, že to neskončí len pri jednej facke…


Ani neskončilo. Ten naničhodný surovec ma zbil. Zmlátil ma akoby som bola nejaký odpad. Špina. Niečo, čoho sa chcel zbaviť. Bol to najhorší deň v mojom živote. Čo i len pri pomyslení na osudný večer sa celá roztrasiem. Odvtedy som nebola so žiadnym mužom. Vlastne… až doteraz.

„Nie…“ odpovedala som jej napokon. „Nič som mu nepovedala,“ pošepla som takmer nečujne.

„Dul a… nemyslíš, že by si mu o tom mala povedať?“ opatrne sa ma spýtala Any.

„Neviem… koniec koncov, ani neviem, čo je vlastne medzi nami. Neviem, čo bude. Neviem, čo mám od neho očakávať. Som zmätená…“ priznala som sa svojim priateľkám so svojimi najväčšími obavami. Naozaj som nevedela, čo robiť s Uckerom. Popravde… stále mi na ňom záležalo, ba čo viac, zbožňovala som ho, ale…

„Ucker ťa má stále rád, Dul, o to sa neboj,“ žmurkla na mňa Any.

To malo byť nejaké gesto alebo čo? „Any, vieš o niečom, o čom ja neviem?“

„Nieeee,“ hneď začala zatĺkať a divo krútila hlavou.

„Any! Ak niečo vieš, tak mi to, prosím povedz!“


O pokračovaní poviedky rozhodujete vy!


 

Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz