IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Regreso“ – [9.kapitola]

regreso-nahlad

„No… niečo by tu bolo ale…“ odmlčala sa a našpúlila pery.

„Aké ale?! Žiadne ale! Any, povedz mi konečne, čo tým chceš povedať, inak ma asi porazí…“ urazene som si preložila ruky na prsiach a skĺzla sa na stoličke do polohy, ktorá mi bola v tej chvíli najpohodlnejšia.

„Ale musíš mu niečo sľúbiť, Dul, dobre?“ pozrela na mňa s úplne vážnym výrazom v tvári.

Panebože, o čo jej ide? Čo mi to tu chce vlastne povedať? A čo tým chce dosiahnuť? Bála som sa odpovede, no napokon som pritakala. „V poriadku, čo ti musím sľúbiť?“

„Musíš mi sľúbiť to, že to za žiadnych, opäť podotýkam ZA ŽIADNYCH,“ hrozivo nadvihla prst, „okolností nepovieš Uckerovi,“ dopovedala napokon. „Môžeš mi to sľúbiť, Dul?“

„V poriadku! Len ma už toľko nenapínaj a konečne mi povedz, o čo ide!“ skríkla som nedočkavo.

„Vieš… nedávno som s ním telefonovala. Snažíme sa byť aspoň raz za čas v kontakte, veď to poznáš, je mi ako brat. Podstatné však je, že mi povedal, že stále k tebe niečo skúsi. Nič viac neviem. Neviem, či by chcel byť s tebou alebo či chce, aby ste ostali len kamaráti. Ozaj neviem. Viem len to, že ťa má rád. Nič viac…“ odmlčala sa a hlboko pozrela do mojich očí.

Nevedela som uveriť tomu, čo mi práve povedala. Snažila som sa vstrebať všetky informácie, ktoré mi práve poskytla, no bolo to neskutočne ťažké. Teraz som si už nebola taká istá svojim brilantným plánom prekvapiť Uckera na letisku. Totižto – nevedela som, či chce byť so mnou, alebo či chce ostať len môj kamarát. Vďaka tomu, čo mi práve Any povedala, som bola ešte zmätenejšia ako doteraz. Mohla som si byť istá len jedným – niečo ku mne stále cíti. Počkať! On ku mne stále niečo cíti!! Hneď ako som si to uvedomila, vstala som zo stoličky a vybehla von z reštaurácie. Musela som sa zastaviť v každom butiku, ktorý sa tu nachádzal a za pár hodín vybrať tie najlepšie šaty, aké nájdem!


Christopher


Môj let trval už niekoľko hodín. O pár minút by sme mali pristávať v Mexiku. Nemohol som sa dočkať chvíle, keď napíšem Dulce a dohodneme sa na spoločnom stretnutí. Robil som si nádeje, no nevedel som, čo mám od tohto stretnutia očakávať. Mal som z toho zmiešané pocity. Na jednej strane som sa naň veľmi tešil, no na tej druhej som sa bál toho, čo by sa mohlo stať. Čo ak by sa niečo medzi nami pokazilo a nadobro to zničilo všetko dobré, čo medzi nami ostalo? Ach, len dúfam, že sa to nestane…

„Pripútajte sa, prosím, o chvíľu pristávame,“ započul som z reproduktorov hlas jednej z letušiek.

Poslušne som si zapol bezpečnostný pás a nedočkavo čakal, kým lietadlo konečne pristane a budem môcť opäť napísať Dulce.

Vzal som si batožinu z pása, kde písalo číslo môjho letu a vybral som sa k východu smerom do letiskovej haly. Obklopovali ma obrovské presklené priestory letiska. Vošiel som do letiskovej haly a zrazu som bol obklopený ľuďmi s rôznymi menami osôb, na ktoré čakali, alebo len takých, ktorí síce na niekoho čakali, no nepotrebovali k tomu nijaký papier. Boli nedočkaví a vždy, keď sa otvorila brána oddeľujúca halu od prichádzajúcich cestovateľov, zvedavo vytŕčali svoje hlavy a nazerali, či nepríde zrovna osoba alebo osoby, na ktoré čakajú.

Pokojne som okolo nich prešiel ťahajúc za sebou kufor na kolieskach a v ruke nesúc cestovnú tašku.

„Ucker,“ začul som svoje meno a razom som sa otočil.

Tušil som, komu ten hlas patrí, no potreboval som sa presvedčiť na vlastné oči, že osoba, ktorej som daný hlas priradil, je tou správnou.


O pokračovaní poviedky rozhodujete vy!


Komentáre

1 Komentár na "„Regreso“ – [9.kapitola]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Hhj
Host

Kedy bude nova časť?

wpDiscuz