IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

„Regreso“ – [FINÁLE]

BY

 

4 komentáře

 

"Regreso", Najnovšie príspevky, Novinky

finale

Jedna z dlažieb na chodníku bola uvoľnená. V tom zhone som si to nevšimla a zachytila sa nohou o trčiaci kus dlažby. Zrazu som začala strácať rovnováhu a padať na zem. V nohe sa mi ozývala pálčivá bolesť, ktorá mi tlmila všetky ostatné zmysly. Bolo to to jediné, čo som v tej chvíli mohla vnímať. Okolo mňa sa začali schádzať ľudia, prihovárali sa mi, no nebola som schopná ich poriadne vnímať. Začala som ich vidieť rozmazane, počula som len útržky z toho, čo mi vraveli. Postupne ma obklopila tma.


Anahí


Práve som sedela vo vani, keď som začula zvoniť svoj telefón. Povedala som si, že sa tým nebudem bližšie zaoberať – kto bude chcieť, zavolá znova, no nie? Poprípade zavolám naspäť, keď sa dokúpem. Nemala som v pláne utekať mokrá cez celú kúpeľňu a izbu po svoj telefón.

„Anahí! Máš telefón!“ začula som kričať Manuela.

„Som vo vani! Povedz že zavolám neskôr!“ zakričala som mu svoju odpoveď a pohodlnejšie sa uvelebila.

„Vraj je to súrne!“ kričal mi späť.

Ach! Toho, kto mi toto spôsobil, asi zabijem, pokiaľ pôjde o nejakú kravinu! Neznášam, keď ma vyrušujú pri horúcom kúpeli.

„Hneď som tam!“ odvetila som mu a postavila sa. Vyšla som z vane, jemne som sa poutierala, omotala som si uterák okolo seba a vyšla von.

„Tu máš,“ podal mi môj telefón so zvláštnym, povedala by som ustráchaným výrazom.

Nechápavo som zmraštila obočie a pomaly som od neho vzala telefón. „Prosím?“ priložila som si ho k uchu predtým, než som sa stihla pozrieť, kto mi volá.

„Any? Tu Ucker!“ skričal do telefónu. „Any, musíš hneď prísť do nemocnice!“

Do nemocnice?! „Prečo? Čo sa stalo?“ nechápavo som sa spýtala. Veď o tomto čase mal už byť predsa s Dulce, a nie v nemocnici…

„Vieš… Stala sa nehoda. Ide o Dulce. Vysvetlím ti to, keď prídeš. Prosím, ponáhľaj sa…“ s týmito slovami ukončil hovor bez toho, aby čakal na moju odpoveď.

Ale… Čo sa stalo Dulce? Cítila som, že sa mi do očí tlačia slzy. Snažila som sa uvedomiť si, čo mi práce Ucker povedal: Príď do nemocnice! Vysvetlím ti to… Snažila som sa nabrať posledné zvyšky svojich síl a rozutekala som sa do šatníka. Rýchlo som sa obliekla, vzala kľúče od auta, kabelku s dokladmi, do ktorej som vložila telefón a peňaženku a rozutekala sa k autu.

Hneď ako som dorazila do nemocnice, opýtala som sa na informáciách, kde by som mohla nájsť Dulce, no to som ani robiť nemusela, pretože som hneď na to zbadala Uckera, ako skormútene sedí na stoličke s tvárou ukrytou v dlaniach. Poďakovala som pani pri informačnom pulte a pomalým krokom podišla k Uckerovi. Kľakla som si k nemu a jemne ho chytila za koleno. Mykol sebou tak silno, až som sa zakolísala, no podarilo sa mi udržať rovnováhu.

„Čo sa stalo?“ jemne som sa ho spýtala snažiac sa nerozplakať.

„Vieš… ona… objavila sa na letisku, keď som prišiel. Ja… netušil som, že tam bude. Ani jedna z nich!“ komolil jednu vec cez druhú.

Snažila som sa mu porozumieť, no márne. „Nechápem… Akože si nečakal že na letisku nebude ani jedna z nich? Ako to myslíš?“ nechápavo som naňho pozrela.

„Ona…“ začali mu tiecť slzy z očí.

Sadla som si vedľa neho a silno ho objala. Schúlil sa mi do náručia a plakal. Hladila som ho po vlasoch, šepkala mu utešujúce slová, no napriek tomu som potrebovala vedieť, čo sa vlastne stalo. Musela som to vedieť. Musela som vedieť, či je Dulce v poriadku.

„Chris…“ jemne som ho oslovila a čakala.

Pomaly sa odo mňa odtiahol. Trocha zasmrkal a utrel si uslzené oči. „Ona… tam prišla. Ale… bola tam Emma. Ona… ja… nevedel som, čo… čo tam robí… Ja… bol som s ňou… bol som s ňou skôr ako s Dul a ona…“ znova sa úpenlivo rozplakal.

Počkať… Emma?! „Emma? To je tá tvoja bývala priateľka, však?“ opýtala som sa trocha ostýchavo.

 Sotva badateľne pokýval hlavou, no všimla som si to.

„Čo sa vlastne stalo? Vedela som, že Dul chce prísť za tebou, ale…“ odmlčala som sa, nevedela som, čo dodať. Jediný, kto mi v tejto chvíli mohol podať nejaké vysvetlenie, bol Ucker.

„Vieš… Ona… Určite si myslela, že… Že ja a ona… Že my dvaja… Videla nás bozkávať sa… Potom začala utekať a… potkla sa o dlažbu, spadla a… Teraz je na operačnej sále, nevedia, či to nebude mať nejaké následky, pretože sa udrela do hlavy…“ znova sa neskutočne rozplakal.

Nevedela som, čo mu povedať. Cítila som sa, akoby mi niekto strelil poriadnu facku. Ako sa to vôbec mohlo stať? A čo tam robila tá bosorka Emma?!

„Neskutočne ma to mrzí…“ vyriekol pomedzi slzy. Snažil sa lapiť trocha dychu.

„Ty za to nemôžeš…“ snažila som sa ho utešiť, no tiež som už plakala. Nedokázala som zastaviť toľký príval emócií, jednoducho to nešlo. „Bude v poriadku… Musí byť v poriadku!“ vyslovila som s toľkou istotou, až som tomu sama nemohla uveriť.


O NIEKOĽKO DNÍ


Ucker


„Už sa preberá,“ oznámil nám doktor, ktorý sa práve snažil o to, aby sa Dulce prebudila. Bola v kóme niekoľko dní. Tvrdili, že je to tak najlepšie pre jej zotavenie, tak sme s tým súhlasili.

„Dulce! Dul, ahoj, ako sa cítiš?“ snažil som sa jej prihovoriť.

Letmo pootvorila oči, no následne ich opäť zavrela. Toto zopakovala niekoľko krát po sebe. Zdá sa, že jej ostré nemocničné svetlo nerobilo moc dobre a musela si naň privyknúť.

„Slečna Dulce? Ako sa cítite?“ opýtal sa jej doktor.

„Dul! Dul, som tu, som pri tebe, neboj sa,“ chytil som ju za ruku. Z očí mi vyhŕkli slzy šťastia. Konečne sa prebrala!

„Kto si?“ nevedomky sa na mňa zahľadela a jemne sa snažila vymaniť svoju ruku z môjho zovretia.

Kto som? Ako to… Kto som? Od šoku som celý stuhol, nevládal som sa ani pohnúť. Každý môj sval protestoval, chcel odtiaľto čo najskôr odísť, no moje srdce… Moje srdce bolo zlomené na milión kúskov.


O pokračovaní poviedky rozhodujete vy!


 

Komentáre

4 Komentárov na "„Regreso“ – [FINÁLE]"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
RBD
Host

kdy bude pokracko. je to už dlho

rebelde111
Host

kdy uz bude pokracko tesim se na nej

Estefania
Host

Woow tolko sa toho stalo kym som tu nebola…uzasne uz som sa bala ze bude taka kratka hehe ale je uzasne paci sa mi velmi…prekvapujuci koniec az som sa rozplakala… tesim sa ma pokracovanie dufam ze bude :)

Lea Molnárová
Host

Dievčatááá! ten koniec bol krutý 😃, to fakt? Ale je to dobré a napínavé! 😊

wpDiscuz