IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (1.kolo)

HRAVE PISANIE

Máme tu vyhodnotenie 1.kola „Hravého písania.“ Ďakujeme naozaj všetkým ktorí sa zapojili, no len jedna poviedka od dvoch autorov môže postúpiť do úplného finále! 

A to je priestor už pre fanúšikov poviedok. Vašou úlohou je hlasovať za poviedku, ktorá sa vám s témouAutonehoda“ a postavami: Anahí a Ponchom páčila viac. Následne tá, ktorá bude mať najviac hlasou postúpi do úplného finále a zabojuje tak o prvenstvo a jej autor o DVD RBD – Live in Hollywood.


Lucia Bollová


Na dnešný deň sa Anahi veľmi teší, pretože sa chystá povedať Ponchovi úžasnú správu. Poncho ešte netuší, že bude mať potomka práve so svojou láskou Anahi. Lenže dnes je Poncho v práci, tak aspoň má Anahi dosť času pripraviť prekvapenie  a povedať o úžasnej správe. „Dnes je ten správny čas povedať to Ponchovi!“ teší sa Anahi.

„Určite  bude nadšený tou správou!“ mrmle si Anahi.

Zatiaľ Anahi berie do ruky mobil a zavolá Ponchovi, nech skončí v práci skôr.

„Ahoj zlatko, môžeš dnes skončiť v práci skôr, mám pre teba úžasnú správu a určite sa budeš tešiť,“ nadšene sa prihovára Anahi Ponchovi. „Ahoj zlatíčko, vyskúšam sa spýtať šéfa, aby ma pustil skôr, pre teba urobím čokoľvek,“ prihovára sa zamilovaný Poncho. Ešte pred vypnutím hovoru Anahi zakričí: „Ponáhľaj sa zlatko, budem ťa čakať, milujem ťa!“

Poncho len pritvrdí: „Dobre zlatko, budem sa ponáhľať, už ťa chcem držať v náručí, milujem ťa!“ A Poncho zrušil hovor. Anahi zatiaľ doma pripravuje romantickú večeru. Pomáha jej sestra Dulce, ktorá je ochotná jej vždy pomôcť.

„Poncho bude nadšený tou správou, a kedy sa vezmete?“ pýta sa zvedavá sestra Anahi.

„Dul, tak ešte máme na to čas, ale som si istá, že keď mu poviem túto úžasnú správu, tak svadba bude čoskoro,“ vykríkla nadšene Anahi.

„Tak to treba spraviť rozlúčkovú párty so slobodou!“ nedokončila Dulce a schytila Anahi za ruku. Dulce zapla hudbu a začali tancovať a výskať od radosti.

Dulce stále opakovala: „Anahi a Poncho, Anahi a Poncho…!“

„Dul prestaň, veď ešte tá svadba nie je na isto!“ vykríkla už nahnevaná Anahi.

„Anny, však sa nehnevaj, tancuj so mnou!“ kričí Dulce. Anahi sa nakoniec prispôsobila Dulce a skákali od radosti. Zatiaľ Poncho v práci si vybavoval skorší odchod z práce. Lenže šéf je tvrdohlavý a zamietol mu skorší odchod. Smutný Poncho zavolal Anny, no Anahi nezdvíhala.

Po troch skúšaniach hovoru sa Poncho začal báť o Anahi.

„Pane, ja musím súrne odísť, mojej priateľke sa asi niečo stalo!“ kričí ustráchaný Poncho.

Šéf videl, že Poncho sa naozaj bojí, tak mu povolil skôr odísť. Ustráchaný Poncho nasadol do auta. Lenže išiel, tak rýchlo, že nezvládol zákrutu a narazil do stromu.

Po niekoľkých hodinách

Anahi si všimla tri zmeškané hovory od Poncha. Začala sa báť, pretože už tu mal dávno byť. Zavolala mu, no namiesto Ponchovho hlasu počula hlas doktora.

„Vy ste pána Herrera priateľka?“ spýtal sa doktor Anahi. „Áno, to som ja, čo sa stalo Ponchovi, kde je?“ zvýšila Anahi hlas. „Je v nemocnici, mal nehodu,“ pokojným hlasom odpovedal doktor. „Čo, rýchlo idem do nemocnice, ďakujem za oznámenie,“ povedala nervózna Anahi a zrušila hovor.

Netrvalo dlho a Anahi sa objavila v nemocnici. Sestrička Anahi zaviedla do Ponchovej izby. Nechala ich tam osamote. Anahi rýchlo pribehla k Ponchovi.

„Zlatko, čo sa ti stalo?“ pýtala sa ustráchaná Anahi a pri tom dala Ponchovi pusu.

„Anny, mal som nehodu, keď som sa ponáhľal domov, myslel som, že sa ti niečo stalo,“ vysvetlil Poncho. „Je to moja vina, už ťa takto naháňať nebudem!“ pobozkala Anahi Poncha.

„A čo si mi to chcela povedať?“ vyzvedal Poncho. „Budeš nadšený, vieš ja som tehotná s tebou,“ povedala nadšená Anahi. „To vážne, ja sa tak teším, milujem ťa, vezmeš si ma?“ položil Poncho otázku Anahi.

Anahi pozrela prekvapene na Poncha: „ Jasné, že áno, som najšťastnejšia žena na svete!“

„A ja ten najšťastnejší muž na svete, milujem ťa!“ povedal nadšený Poncho.

„Aj ja teba!“ potvrdila Anahi.

A Poncho dal Anahi ten najsladší bozk.


Sharon Zrubcová


V jeden chladný a upršaný deň, keď Mia nemala žiadne povinnosti, sadla si na posteľ, prikryla sa dekou a pozerala, ako vonku prší. Začala premýšľať. Hoci veľmi chcela, nevedela sa ubrániť jednej myšlienke, ktorá jej neustále behala po hlave. Bol to on. Miguel. Mia bola naňho veľmi nahnevaná, pretože v deň jej narodenín sa na ňu vykašľal a išiel von so svojimi kamarátmi. Ešte v ten deň sa pohádali a navzájom si vykričali veľmi škaredé veci. Od tejto hádky ubehli už štyri dni a Mia stále netrpezlivo čakala na moment, kedy jej Miguel zavolá. Čakala celé dni a noci, ale stále nič. Miguel sa neozýval, a tak sa Mia rozhodla, že počká ešte jeden deň, a ak sa neozve on, tak mu bude musieť zavolať ona. Na ďalší deň bola Mia plná očakávaní a dúfala, že jej Miguel konečne zavolá. Bolo 6 hodín večer a on stále nič. Miguel však chystal pre Miu veľké prekvapenie. Keďže ho ich hádka veľmi mrzela, chcel pre ňu pripraviť niečo špeciálne. Rozhodol sa, že požiada Miu o ruku. Zarezervoval pre nich na dnešnú noc podnik, kde budú len oni dvaja. Mii sa schválne neozval a nechal ju v tom, aby si myslela, že mu na nej už viac nezáleží. Chcel totižto, aby to bolo pre ňu nečakané a dokonalé. Keď mal všetko pripravené, povedal si:

„Už chýba len Mia.“

Nasadol do auta a išiel pre ňu. Chvíľku po tom, ako vyrazil si však spomenul, že zabudol doma kyticu pre Miu, ktorá bola z päťdesiatych ruží a v nej bol ukrytý prsteň. Bolo už trištvrte na sedem a o siedmej mali byť v podniku, kde ich čakala romantická večera. Kytica však bola veľmi dôležitá, a tak sa Miguel rozhodol, že sa otočí a vráti sa pre ňu. Veľmi sa ponáhľal, aby to všetko stihli. Keďže vonku pršalo, cesta sa šmýkala, ale v tom momente mu záležalo len na tom, aby všetko stihol na čas a aby napravil chybu, ktorú urobil. Miguel išiel do zákruty veľmi rýchlo a dostal šmyk. Spanikáril, ale aj napriek tomu sa snažil robiť všetko pre to, aby to ubrzdil. No bohužiaľ, sa mu to nepodarilo. Skôr ako sa Miguel stihol spamätať, narazil do stromu. Auto bolo prevrátené na strechu a predná kapota bola celá rozbitá. Miguel bol v bezvedomí. Okoloidúce auto zavolalo sanitku, policajtov a hasičov, ktorí ho vytiahli z auta. Policajti zavolali Miguelovej mame, ktorá bez váhania naštartovala auto a prišla na miesto nehody. Keď uvidela Miguela, bola zhrozená. Veľmi sa rozplakala a od strachu odpadla. Jeho tvár bola celá krvavá a vôbec nereagoval. Nasadili mu kyslíkovú masku, pichli mu infúziu a urýchlene ho previezli do nemocnice. Keďže Mia nevedela čo sa stalo, stále čakala na hovor od Miguela. On nevolal, a tak sa naštvala, zobrala do ruky mobil a vytočila jeho číslo. Bola veľmi nervózna, pretože nevedela, ako Miguel zareaguje. Jej telo sa celé triaslo. Volala mu, ale on nezdvíhal. Mia sa ešte viac nahnevala a hodila telefón o zem. Po chvíľke, keď sa upokojila mu skúšala volať znovu, no on stále nezdvíhal. V tom momente sa Miin hnev zmenil na obrovský strach. Zľakla sa, že sa mu niečo stalo. Hlavou jej prešlo nespočetne veľa myšlienok, ale Mia sa aj napriek tomu pokúšala prestať myslieť na zlé veci a nahovárala si, že všetko bude v poriadku. Potrebovala sa trochu rozptýliť a zabudnúť na všetko, čo sa týka Miguela, a preto sa rozhodla že si vyrazí s kamarátkami von. No v tom, ako sa išla chystať, jej zazvonil mobil. Mia sa rozutekala do izby a v duchu prosila, aby to bol on. Keď sa pozrela na mobil a uvidela, že jej volá Miguel, jej srdce sa rozbúšilo. Bola veľmi šťastná, no to však ešte nevedela, čo ju čaká. Keď zodvihla mobil, bola veľmi zaskočená, pretože namiesto očakávaného Miguelovho hlasu sa ozval hlas jeho mami Eleny. Slušne ju pozdravila a hneď sa spýtala, či je Miguel v poriadku. Miguelova mama roztraseným hlasom odpovedala na Miinu otázku:

„Nie, nie je.“

Keďže Mia vedela, že jeho mama je veľká vtipkárka, spočiatku tomu neverila a povedala jej:

„Teta, vy viete, že s takýmito vecami sa nežartuje.“

Po chvíľke ticha Elena už viac nedokázala držať v sebe všetky pocity a rozplakala sa. V tom momente Mia zvážnela a uvedomila si, že Miguelovi sa naozaj niečo stalo. Zhlboka sa nadýchla a snažila sa zadržať plač.

„Mia, veľmi ťažko sa mi o tom hovorí, ale si Miguelova priateľka a mala by si o tom vedieť. Miguel mal dnes vážnu autonehodu. Išiel veľmi rýchlo do zákruty a dostal šmyk. Narazil do stromu a je na tom veľmi zle. Práve ho idú operovať. Príď za nami do nemocnice hneď, ako budeš môcť. Potom ti všetko vysvetlím,“ povedala jej Miguelova mama a položila.

Mia sa nevedela spamätať z toho, čo jej povedala Elena. Mobil jej vypadol z ruky a po tvári jej začali stekať slzy. Spadla na zem a spustila obrovský plač. Asi hodinu ležala na zemi a plakala. Nedokázala prekonať to, čo sa Miguelovi stalo. Neskôr si však povedala, že sa musí dať dokopy a ísť do nemocnice. Išla do kúpeľne, tvár si opláchla studenou vodou a zobrala si slnečné okuliare, aby nebolo vidieť jej opuchnuté oči. Potom sa prezliekla a zavolala si taxík. Keď prišla do nemocnice a uvidela Miguelovu mamu, rozutekala sa k nej a silno ju objala. Obidve sa rozplakali. V tom prišiel doktor. Mia s Elenou sa ho plné strachu opýtali, ako dopadla operácia.

„Operácia dopadla dobre. Teraz nám už nezostáva nič iné len čakať, kedy sa preberie,“ povedal doktor a odišiel.

Miguelova mama spolu s Miou ďakovali Bohu za to, že operácia dopadla dobre a zároveň prosili, aby sa Miguel prebral a bol v poriadku. Po chvíľke sa Mia spýtala Eleny, ako sa to všetko stalo. Keď jej to Elena všetko vyrozprávala a Mia sa dozvedela prečo sa jej Miguel po celý čas neozýval, začala si všetko vyčítať. Vedela, že keby sa s ním nepohádala nič by sa nestalo. Hoci sa jej to Miguelova mama snažila vyvrátiť, Mia stále trvala na tom, že za to môže ona. Neprestávala plakať a hovorila dookola to isté:

„Všetko je to moja vina. Keby sme sa nepohádali tak by nechystal pre mňa žiadne prekvapenie a teraz by bolo všetko v poriadku. Nikdy si to neodpustím.“

Boli tri hodiny ráno a Mia už nevládala viac plakať, tak sa pozerala len tak do blba a premýšľala. Spomínala na všetky krásne veci, ktoré spolu s Miguelom prežili a modlila sa, aby bol v poriadku. Keď pomyslela nato, že Miguel ju chcel požiadať o ruku aby napravil to, čo urobil, od dojatia jej začali tiecť po tvári slzy. Keď Elena videla ako je na tom Mia zle, dala jej tabletku na upokojenie a povedala jej, aby si išla domov pospať. Mia však odmietla, pretože chcela byť Miguelovi na blízku. O siedmej ráno prišiel doktor zavolať Miguelovu mamu s Miou, že sa môžu ísť pozrieť na Miguela. Keď ho Mia uvidela nedokázala sa ovládať a začala veľmi plakať. Ležal tam len tak nehybne, bol celý bledý a na tvári mal samé modriny. Elena pristúpila k Mii bližšie a objala ju. Mia nezvládla takýto pohľad na Miguela, zatočila sa jej hlava a spadla na zem. Keď sa prebudila ležala doma, na svojej posteli. Vstala z postele, umyla sa, obliekla sa a hneď išla za Miguelom. Keď prišla do nemocnice a vošla do jeho izby, sedela tam jeho mama. Mia si pri ňu prisadla a bez slov sa pozerali na Miguela. Po chvíľke sa Elena postavila a povedala Mii:

„Nechám ťa tu s ním aspoň chvíľku osamote. Určite mu chceš niečo povedať.“

Keď odišla, Mia sa prisunula k Miguelovi bližšie a chytila ho za ruku.

„Ahoj Miguel. Viem, že ma teraz nepočuješ, ale chcem sa ti za všetko ospravedlniť. Veľmi ma to mrzí. Prosím ťa odpusti mi to. Teraz musíš byť silný a musíš bojovať. Ja ti verím. Ty to všetko zvládneš a čoskoro budeme zase spolu šťastný. Milujem ťa z celého svojho srdca,“ povedala mu.

Mia bola pri Miguelovi celý deň, no pohľad naňho ju veľmi bolel. Ešte nikdy necítila takú obrovskú bolesť. Keď už bola veľmi unavená rozhodla sa, že pôjde domov, osprchuje sa, chvíľku si pospí a znovu sa vráti do nemocnice. Pobozkala Miguela na čelo a odišla. Ako tak kráčala domov, premýšľala nad všetkým, čo sa stalo. Ešte stále nemohla uveriť tomu, že Miguel je v kóme a že sa už možno nikdy nepreberie. Nechcela bez neho žiť. Miguel bol pre ňu všetkým a jej život bez neho by už viac nemal zmysel..


HLASOVANIE /Prebieha do stredy (09.03.2016 23:59)/


Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz