IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (12.kolo)

Máme tu vyhodnotenie posledného 12.kola „Hravého písania.“ Ďakujeme naozaj všetkým, ktorí sa zapojili, no len jedna poviedka od dvoch autorov môže postúpiť do úplného finále! 

A to je priestor už pre fanúšikov poviedok. Vašou úlohou je hlasovať za poviedku, ktorá sa vám s dnešnou témou páčila najviac. Následne tá, ktorá bude mať najviac hlasov postúpi do úplného finále a zabojuje tak o prvenstvo a jej autor o DVD RBD – Live in Hollywood, DVD RBD – Tour Generacion en Vivo a DVD Dos Hogares!


Kristína Bachratá


Roberta a Diego


PIATOK

Bolo krátko po vyučovaní, keď sa Diego vybral do čitárne. Išiel za Robertou, jeho životnou láskou. Bol presvedčený, že ho miluje rovnako, ako on ju. Išiel sa jej spýtať, či s ním chce chodiť. Dlho mu to trvalo, kým sa na to odhodlal, ale nakoniec to dokázal. Keď  prišiel do čitárne, uvidel Robertu, ktorá sedela na gauči. Bola tam s Lupitou, ktorá si písala úlohy. Keď k nim prišiel, Lupita hneď pochopila, že chce byť s Robertou sám, tak odišla. Diego si prisadol k Roberte.

Roberta: Čo chceš?

Diego: Roberta pokoj, nemusíš byť nahnevaná, ešte ani nevieš prečo som prišiel.

Roberta: OK, ale prosím ťa hovor rýchlo, lebo mám ešte povinnosti.

Diego: Dobre. Vieš… neviem ako mám začať. No… Chcem sa ťa spýtať či…či chceš…

Kým sa Diego snažil vykoktať, vošiel do miestnosti jeho otec León Bustamante.

León: Diego, poď so mnou musíme sa porozprávať.

Diego: Otec? Nie ja teraz nemám čas, nevidíš?

León: To ma nezaujíma, musíme sa porozprávať o mojej kampani.

Diego: Ale…

León: Žiadne ale. Povedal som. Tak poď, nemám veľa času.

Diego odišiel so svojim otcom, ktorý ho práve pripravil o jednu z najdôležitejších otázok v jeho živote. Diego si musel vypočuť dlhé prednášky o veciach, ktoré ho vôbec nezaujímali. Spozornel až vtedy, keď mu otec povedal, že dnes ide na večeru s otcom jeho spolužiačky. Mali spolu riešiť nejaké politické záležitosti. A on tam musí ísť tiež.

Diego: Nie, otec ja nikam nejdem. Čo by som tam robil?

León: Ja tam pôjdem s mojou priateľkou, a ty s dcérou toho politika.

Diego: A kto je tá jeho dcéra?

León: Tvoja spolužiačka Raquel.

Diego: Čo? Ja s ňou nechcem ísť na večeru. Nebude mi chutiť jesť s tebou, tvojou frajerkou a tým politikom. A ak tam bude ešte aj ona, tak sa asi povraciam.

León: Čo to hovoríš za hlúposti? Pôjdeš tam a bodka. Nebaví ma už počúvať to tvoje – nechcem, nepôjdem… Stačilo, už som povedal.

Na to León odišiel a Diegovi neostávalo nič iné, ako sa slušne obliecť a ísť. Celý večer sa nevedel dočkať, kedy už bude v škole. Asi po prvý krát sa tam nesmierne tešil. Hneď ako sa vrátil, išiel do svojej izby.

Raquel išla tiež do svojej izby, spolu s kamarátkou Michele. Keď zbadala na chodbe Robertu, ktorú nemala rada, začala hlasno hovoriť o tom, aký super večer zažila s Diegom. Roberta to počula, a aj keď ju to zranilo odišla do izby, a tvárila sa akoby nič nepočula. Rýchlo bežala do svojej izby, zakutrala sa pod perinu a ticho plakala.

SOBOTA

Diego sa zobudil relatívne skoro. Dnes ho čakal dôležitý deň, pretože sa chcel Roberty spýtať, či s ním chce chodiť. Včera mu to prekazil otec, ale dnes má druhý pokus. Dnes sa to podarí, podarí, podarí… Opakoval si celou cestu, čo išiel za Robertou. Nejaký čas blúdil po škole, a keď sa mu ju nedarilo nájsť, pomyslel si, že je vo svojej izbe. Nuž, išiel za ňou do izby. Vedel, že je to zakázané, ale rozhodol sa to risknúť.

Klop-klop. Zaklopal Diego na dvere Robertinej izby.

Diego: Roberta, to som ja, Diego. Môžem vojsť?

Roberta: Čo?

Roberta bola v izbe sama, a mala oči trochu uplakané a opuchnuté. Rýchlo si utrela posledné slzy a trošku sa upravila.

Diego: Otvor mi!

Roberta: Áno, už idem.

Roberta ho pustila ďalej a posadili sa na Robertinu posteľ.

Roberta: Diego, veď vieš, že tu nemôžeš byť. Prečo si prišiel?

Diego: Pretože sa ťa musím niečo dôležité opýtať.

Roberta: No, dobre, hovor.

Diego: Dobre, budem veľmi stručný, aby ma tu niekto náhodou nenačapal. Roberta, chceš so mnou chodiť?

Roberta ostala veľmi šokovaná, srdce jej hovorilo áno, ale rozum nie. Veď bol ešte včera večer vonku s Raquel a teraz chce s ňou chodiť? Čo si o sebe myslí? Po chvíľke ticha mu odpovedala.

Roberta: Nie! Jasné, že nie.

Diego: Nie? Prečo nie? Ja ťa milujem.

Roberta: Ale ja s tebou nechcem chodiť, je to jasné? A teraz radšej už choď, lebo niekto náhodou príde a budeme mať obaja veľké problémy.

Roberta sa postavila, a išla smerom ku dverám. Diego ju ako zhypnotizovaný nasledoval. Otvorila mu a čakala kým odíde.

Diego: Roberta…

Roberta: Diego, odíď, prosím ťa.

Diego vyšiel na chodbu a Roberta za ním zavrela dvere. Následne sa o ne oprela, a pomaly sa skĺzla na zem, a rozplakala sa. Diego ešte chvíľu stál pred Robertinými dverami. Po chvíli pomaly odišiel. Cítil sa príšerne. Chcel byť sám, a tak išiel do skladu, kde skúšali s RBD. Zobral si gitaru, a len tak si brnkal hocijaké noty. Nakoniec sa ale aj tak rozhodol, čo ďalej. Otvoril si plechovku piva, a ako mával kedysi vo zvyku, aj teraz sa opil.

Keď sa Roberta upokojila, rozhodla sa ísť do kaviarne na džús. Sedela za stolom a zrazu si k nej prisadol Diegov najlepší kamarát Tomás.

Tomás: Roberta, ahoj. Nevieš kde je Diego? Hľadal som ho už po celej škole, a on nikde nie je.

Roberta: Nie neviem. Dnes bol za mnou v izbe, ale to už bolo dosť dávno. A vôbec, prečo sa pýtaš mňa? Spýtaj sa Raquel, ona predsa chodí s Diegom von.

Tomás: Čo? To bolo predsa len raz, lebo ho k tomu donútil jeho otec.

Roberta: Čo si to povedal?

Tomás: Že Diego bol s Raquel včera na večeri len preto, že ho jeho otec donútil. On tam nebol z vlastnej vôle.

Roberta: To myslíš vážne?

Tomás: Áno, absolútne.

Roberta sa postavila a upaľovala preč.

Tomás: Roberta! Kam ideš? Čo je?

Roberta ho už viac nevnímala. Už vedela kde Diego bude.

Roberta: Diego?! Si tu?!

Kričala Roberta po sklade v ktorom skúšali s kapelou. Zrazu uvidela Diega ako leží na gauči.

Roberta: Diego, ty si sa opil! Haló. Počuješ ma?

Diego: Áno, nie som hluchý.

Roberta: Už si sa načisto zbláznil, alebo čo?

Diego: Áno, z lásky k tebe.

Roberta: Čo to hovoríš? Vymýšľaš si.

Diego: Nie, milujem ťa. Si žena môjho života. A odmietla si ma, už nemám dôvod žiť.

Roberta: Netáraj hlúposti! Myslela som si, že ľúbiš Raquel. Vychvaľovala sa ako vám bolo spolu dobre. To preto som povedala nie. Ale Tomás mi už povedal, že to otec ťa donútil.

Diego: Vôbec nám nebolo splou. dobre. Teda mne určite nie. A teraz, keď už vieš pravdu, ako znie tvoja odpoveď?

Roberta: A čo si sa ma pýtal?

Diego: Ja viem že ty to vieš, ale dobre. Roberta, chcem byť tvoj už navždy, naveky po tvojom boku. Milujem ťa, a preto sa ťa pýtam Chceš so mnou chodiť?

Roberta: Samozrejme že áno!

Diego začal Robertu bozkávať, a teraz ich už žiadny otravný otec nevyrušil.



Miriama Čunderlíková


Dulce a Christopher – Sladké slnko


Kráčal som po pláži a premýšľal nad mojim životom.Nad premárnenými rokmi,nad stroskotanými plánmi a nádejami..nad všetkými klamstvami za posledné roky.Pýtal som sa : „Prečo mi to urobila?“ Otvoril som jej svoju náruč,dal som jej svoje srdce,dal som jej všetko po čom túžila.A ona?Celý čas ma len využívala a podvádzala ktovie s kým.Nikdy ma nemilovala.Milovala len moje peniaze..tie prekliate peniaze!Schmatol som hrsť piesku a hodil ho do mora.Bol som nahnevaný,no neviem či som sa viac hneval na Nataliu alebo na seba.Moja rodina a predovšetkým môj najlepší kamarát Poncho sa mi snažili otvoriť oči,no ja som bol príliš zamilovaný aby som videl skutočnosť.Keby som si sám len pred pár dňami nevypočul jej rozhovor s jedným z jej milencov,stále by som myslel na to akú mám skvelú priateľku.

(Spomienka)

Natalia:Áno,hovorím ti,že ho mám v hrsti.Ten hlupák urobí všetko čo mi vidí na očiach..Nerob si starosti.Čoskoro sa za neho vydám a potom ho oberiem o celý majetok.A keď sa tak stane,odídeme ďaleko a budeme si aj naďalej užívať tak ako doteraz,láska moja.

Stál som za dverami a nemohol som uveriť tomu čo som práve počul.Natalia zložila telefón a otočila sa.Stuhla,keď ma uvidela vchádzať do izby.

Natalia:Ahoj láska,nevedela som,že si tu.Už si tu dlho?

Chris:Áno..

Precedil som pomedzi zuby.

Chris:Dosť dlho aby som si uvedomil čo si vlastne za človeka.

Natalia:O čom to hovoríš?

Chris:Ty nevieš?Možno ti to povie tvoj milenec.Ten,ktorý si rovnako ako ty myslí,že ma máš v hrsti.

Natalia:Láska,vysvetlím ti to.Nie je to tak ako si myslíš.

Snažila sa ma objať,ale ja som o krok ustúpil.

Chris:Všetci mali pravdu keď ma pred tebou varovali.Ale v jednom máš pravdu aj ty..Som hlupák,obrovský hlupák,ktorý sa s tebou chcel oženiť.

Natalia:Christopher prosím.

Zdvihol som ruky na znak aby sa nepribližovala.

Chris:Ušetri si prosby a slzy.Viac ti nenaletím.Ešte dnes si zbalíš všetky svoje veci a odídeš z môjho domu.Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť.

Utrela si falošné slzy a hrdo odkráčala z izby.Vo dverách sa ešte otočila a povedala:

Natalia:Toto ešte oľutuješ.

Chris:Jediné čo ľutujem je deň keď som ti otvoril svoje srdce.

(Koniec spomienky)

Znova som zdvihol hrsť piesku a hodil ho do mora.Otočil som sa na odchod keď som ju uvidel.Žena v bielych šatách s dlhými zvlnenými červenými vlasmi a krásnou postavou.Bola nádherná,no zdalo sa,že aj veľmi smutná.Videl som ako si z ruky skladá prsteň a následne ho hodila do mora.Podišiel som k nej bližšie.

Chris:Raz som počul,že keď niečo hodíte do mora spolu so želaním,splní sa Vám to.Ak je Vaše prianie dosť silné a dúfate v jeho splnenie.

Dulce:Skôr dúfam,že more odnesie ďaleko nielen prsteň ale aj spomienky,ktoré sa naň viažu.

Pozrela sa na mňa a ja som sa na chvíľu stratil v jej čokoládových očiach.Zamerala svoj pohľad znova do diaľky.Bola veľmi smutná.Vyzerala zničene presne tak ako som sa ja cítil.

Chris:Zdá sa,že sme obaja prišli na toto miesto zabudnúť.

Dulce:Na čo môže chcieť zabudnúť taký krásny muž ako Vy?

Chris:Myslím,že na to isté čo Vy..na lásku.

Prikývla a objala sa rukami.Vyzliekol som si sako a dal som jej ho okolo pliec.Usmiala sa a poďakovala.Chvíľu sme tam stáli bez slov,keď zrazu prehovorila.

Dulce:Mala by som ísť.Ďakujem za sako.

Chris:Ostaňte ešte chvíľu,prosím.

Dulce:Radšej nie.Prepáčte ale dnes nemám chuť na spoločnosť.

Chris:A čo zajtra?Pozývam Vás na kávu.

Dulce:Neviem či je to dobrý nápad.Veď Vás v podstate nepoznám.

Chris:Preto Vás pozývam na kávu.Rád by som Vás lepšie spoznal.Chcem vedieť čo sa skrýva za týmito smutnými,no krásnymi očami.Navrhujem toto.Vidíte tú malú kaviareň tam pri móle?Počkám Vás tam zajtra o 4tej.Objednám Vám kávu.Prosím príďte.

Podala mi sako a zadívala sa na naše ruky,ktoré sa na sekundu dotkli.

Dulce:Nič Vám nesľubujem.

Chris:Nemusíte mi nič sľúbiť,ja budem dúfať,že prídete.Len mi povedzte akú kávu chcete.

Usmiala sa a otočila sa na odchod.Po pár krokoch sa zastavila,otočila a s miernym úsmevom povedala:

Dulce:S mliekom a cukrom.

Následne odišla.

Ďalší deň ubehol rýchlo.Sedel som v kaviarni na móle a pozeral sa na hodinky.Bolo skoro pol 5tej.Myslel som,že už nepríde keď vtom..

Dulce:Dúfam,že káva ešte úplne nevychladla.

Povedala s úsmevom a sadla si oproti mňa.

Chris:Požiadal som čašníka aby ju dal do termosky,takže ak dovolíte naservírujem Vám ju načerstvo.

Usmiala sa a ja som zobral šálky a nalial kávu.Následne som pridal cukor a mlieko.

Chris:Myslel som,že už neprídete.

Dulce:Aj ja som si to myslela.

Chris:Čo Vás napokon presvedčilo prísť?

Dulce:Ani neviem.Možno som len znova chcela vidieť Vaše oči.Sú krásne ale plné smútku.

Chris:Presne ako tie Vaše.Je za tým muž,mám pravdu?Snúbenec alebo..

Dulce:Manžel.Presnejšie ex-manžel.Zistila som,že ma celé roky podvádzal s mojou najlepšou priateľkou.

Chris:To ma mrzí.Muž,ktorý podvedie ženu ako ste Vy si nezaslúži aby ste pre neho vyronili čo i len jednu slzičku.

Dulce:A aký je Váš príbeh?

Opýtala sa a napila sa z kávy.

Chris:Tiež ma podviedla.A navyše ma nikdy nemilovala,milovala len moje peniaze.Ja som jej dal všetko.Dovolenky,drahé darčeky,otvoril som jej svoje srdce a ona ho zničila.Dokonca som sa s ňou chcel oženiť.Šťastie,že som na to prišiel predtým ako som jej ponúkol manželstvo.

Dulce:Potom si nezaslúži aby ste sa kvôli nej trápili.Kedy ste sa dozvedeli,že Vás podvádza?

Chris:Pred pár dňami.A vy?Kedy vás rozviedli?

Dulce:Včera to bol presne rok.

Chris:Čože?To už je dosť dlho.Prečo ste stále mali obrúčku?

Zadívala sa von z okna a potom sa pozrela na mňa.

Dulce:Vlastne ani neviem.Možno som dúfala,že sa preberiem a zistím,že to bol len zlý sen.No včera mi došlo,že už som sa natrápila dosť..a že je čas začať odznova.

Usmiala sa na mňa a ja na ňu.

Chris:Ako sa vlastne voláte?

Dulce:Som Dulce.

Chris:Páni..nádherné meno pre nádhernú ženu.Teší ma ja som Christopher.

Znova sa usmiala a odpila z kávy.

Nasledujúce dni sme spolu trávili stále viac a viac času.Rozumeli sme si a spoznávali sa čoraz lepšie.Pomaly som zabúdal na Nataliu a stále viac sa zamilovával do Dulce.Je tak odlišná od Natalie.Dulce je krásna nielen zvonku ale aj zvnútra.Má úžasne dobré srdce aj dušu.Máme toho veľa spoločného,dokonca si rozumie aj s mojou rodinou.Žiadna z mojich doterajších priateliek si tak nerozumela s mojou rodinou ako Dulce.Pri nej mám pocit ako by som sa znova narodil.Natalia zničila moje srdce a nechala ho polámané na tisícky kúskov..a Dulce tieto kúsky zlepila svojou láskou a dala môjmu srdcu novú chuť biť..biť len pre ňu.

O 3 roky neskôr

Poncho:A čo tento,švagrík?

Chris:Nie,ten sa mi nepáči.Chcem aby bol nádherný.Aby až ho uvidí nepremýšľala nad svojou odpoveďou.Musí byť ten pravý.

Poncho:Nestačí,že ten pravý pre ňu si ty?

Chris:Nestrieľaj si zo mňa.Vieš,že som veľmi nervózny.

Poncho:Nerozumiem z čoho si nervózny?Veď sa milujete,Dulce ti určite povie „áno“,tým som si istý.

Chris:Aspoň niekto.Stále mám obavy.Dulce už raz bola vydatá a bojím sa,že ešte nie je pripravená opäť vstúpiť do manželstva.

Poncho:Áno,máš pravdu,bola vydatá.Ale sama sa zdôverila Anahí,že nikdy nebola do nikoho zamilovaná tak ako do teba.

Chris:Okey,trochu si ma upokojil.

Prezeral som si ďalej zásnubné prstene,keď som ho uvidel.Prekrásny diamantový prsteň..ani veľký,ani malý,presne pre moju krásnu Dulce.

Chris:Môžete mi ukázať tento?

Poncho:No švagrík,ten je naozaj krásny.Je dokonca krajší ako som ja kúpil Anahí.

Chris:Možno áno,ale moja sestra je s tebou šťastná a to je dôležité.Vezmem si ho,je ten pravý.

Predavačka mi zabalila prsteň do krásnej červenej krabičky,zaplatil som a spolu s Ponchom sme vyšli z klenotníctva.

Poncho:Kedy chceš Dulce požiadať o ruku?

Chris:Dnes na oslave výročia našich.Už som im o tom hovoril a boli nadšení.Dúfam,že Dulce bude tiež nadšená.

Anahí:Tak čo,hovor..

Vrhla sa na mňa Anahí len čo som vyšla z ordinácie od doktora.Ja som sa len usmiala a zamávala som jej pred tvárou výsledkami testov.

Anahí:Takže budem teta?

Dulce:Áno budeš teta.

Anahí:To je fantastické,gratulujem Dulce.

Objala ma a ja som sa nemohla prestať usmievať.

Dulce:Ďakujem.

Anahí:Kedy to chceš povedať Christopherovi?

Dulce:Ešte neviem.Myslíš,že ho poteší správa,že bude otcom,

Anahí:Blázniš?Christopher bude šťastím bez seba,určite.

Znova ma objala a potom sme vyrazili domov,prichystať sa na večernú oslavu výročia svadby rodičov Christophera a Anahí.

Carlos:Tak čo synak.Si nervózny?

Chris:Áno oci.Ale viem,že robím správny krok.Tentokrát to vyjde.

Alexandra:Som rada keď vidím moje deti šťastné.Mám ťa rada synček.

Chris:Aj ja ťa mám rád mami.

Poncho:Tak už prichádzajú,Ženy našich životov.

Usmial sa na mňa Poncho a potľapkal ma po pleci.Zadíval som sa na Dulce,ktorá prichádzala v sprievode mojej sestry.Bola prekrásna.Mala na sebe nádherné červené šaty,ktoré skvele obopínali jej dokonalú postavu a tiež ladili s jej vlasmi.Kráčala ku mne s najkrajším úsmevom aký som kedy videl,no dnes žiarila šťastím o niečo viac ako inokedy.Keď konečne prišla ku mne usmiala sa a venovala mi jeden z jej sladkých bozkov.

Chris:Si prekrásna.

Dulce:Ďakujem.

Znova ma pobozkala,keď nás prerušil štrngot pohára,ktorým môj otec naznačoval,že chce predniesť prípitok.

Carlos:Ďakujem vám všetkým,že ste prijali pozvanie osláviť s nami výročie našej svadby.Najdrahšia Alexandra..nemôžem uveriť,že je to už 25 rokov čo sme spolu.Pripadá mi to ako včera,keď si kráčala k oltáru aby si mi povedala svoje „áno“.Dnes sa ti chcem poďakovať za všetky tie krásne roky a povedať ti,že ťa milujem stále rovnako ako pred rokmi,dokonca viac.A tiež ti ďakujem za dve prekrásne deti,ktoré sú mojou pýchou.Dúfam,že vo svojich vzťahoch budete rovnako šťastní ako som ja s vašou mamou.Anahí so svojim manželom Ponchom a Christopher so svojou priateľkou Dulce,ktorá mu vrátila chuť do života.Nemal som zatiaľ možnosť urobiť to verejne a tak to chcem teraz využiť a oficiálne privítať Dulce do našej rodiny.Synak..

Otec na mňa ukázal a počkal kým prídem.Pobozkal som ruku Dulce a vyšiel na pódium.Objal som otca a následne si vzal do rúk mikrofón.

Chris:Takže dobrý večer.Chcel by som povedať len pár slov.Chcem zablahoželať mojim rodičom a zaželať im ešte mnoho krásnych spoločných rokov.Ďakujem za všetko čo ste ma naučili,za všetku vašu lásku a za všetko čo ste dali mne a mojej sestre Anahí.Ak budem o niekoľko rokov rovnako sláviť výročie a budem aspoň z polovice taký šťastný ako ste vy dvaja,tak budem ten najšťastnejší muž na svete.A v tom ma dúfam bude sprevádzať..moja milovaná Dulce.Žena,ktorá ma naučila znova milovať.

Zameral som svoj pohľad na Dulce,ktorá sa krásne usmievala.

Chris:Prosím ťa,láska,môžeš prísť sem ku mne?

Natiahol som ruku a počkal kým Dulce prišla na pódium.Vzal som ju za ruku a pobozkal.Mikrofón som dal do stojana aby som mal voľné ruky.Potom som z vrecka nohavíc vybral krabičku,v ktorej som mal prsteň.Obrátil som sa k Dulce,ktorá bola veľmi prekvapená keď uvidela červenú krabičku.Chytil som Dulce za ruku a pozrel sa jej do očí.

Chris:Dnes sú to presne 3 roky čo som ťa prvýkrát stretol.Vo chvíli keď som si myslel,že už nikdy nebudem môcť milovať,si sa objavila ty.Stála si na brehu mora a hodila si do vody obrúčku.V tej chvíli si ma úplne uchvátila.Čím viac som ťa spoznával,tým viac som ťa miloval.Dokázala si poskladať moje zlomené srdce a dať mu nový zmysel bitia.Srdce,ktoré už navždy bude biť len pre teba.Milujem ťa Dulce,a preto sa ťa chcem opýtať..

Kľakol som si na koleno,otvoril krabičku,pozrel jej do očí a položil otázku..

Chris:Vezmeš si ma?

Rukami si prikryla ústa,no úsmev,ktorý sa jej objavil na tvári nemohla skrývať a tak nadšene prikývla a povedala:

Dulce:Áno..

Postavil som sa a nasadil jej na ruku prsteň.Potom som ju pobozkal a všetci začali tlieskať.Dulce sa na mňa pozrela a znova prehovorila,

Dulce:Áno vezmem si ťa Christopher.Lepšie povedané,nevezmeš si len mňa,ale nás.

Chris:Akože nás?Nerozumiem ti.

Dulce sa znovu usmiala,vzala moju ruku do svojej a priložila si ju k brušku.

Dulce:Nás..

Nemohol som tomu uveriť.

Chris:ty..ty..ty..a..ja..?

Dulce:Áno..budeme mať bábätko.

Usmiala sa a pohladila si bruško.

Bol som prekvapený,no nesmierne šťastný.Vzal som Dulcinu tvár do dlaní a vášnivo ju pobozkal.Potom som sa sklonil a pohladil a pobozkal aj jej bruško.Otočil som sa k hosťom a zakričal:

Chris:Počuli ste to?Ja budem otcom!

Všetci znova začali tlieskať a gratulovať nám.Na pódium vyšli rodičia spolu s Anahí a Ponchom,ktorí hneď objímali mňa aj Dulce.Všetkých som objal a povedal:

Chris:Kde je šampanské?

Zobral som šampanské čo tam bolo,zahŕkal som ho,otvoril a striekal do davu,pričom som šťastím kričal..

Chris:Ja budem otcom,,ja budem otcom..

Všetci sa smiali a ustupovali pred kvapkami šampanského.

V ten večer som si uvedomil jedno: „Všetko čo sa deje vo vesmíre má svoj dôvod,cieľ.A my ako ľudské bytosti máme v živote len jednu úlohu:ísť vpred a mať istotu,že hoci je občas zamračené,zase vyjde slnko.Dulce je mojím slnkom.Slnkom,ktoré sa objavilo práve vo chvíli keď som mal pocit,že už navždy zostane zamračené“

FIN


HLASOVANIE /Prebieha do stredy (01.06.2016 23:59)/


Komentáre

1 Komentár na "[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (12.kolo)"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Kika
Host

Ďakujem za hlasy 😀😙🙌

wpDiscuz