IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (3.kolo)

Máme tu vyhodnotenie 3.kola „Hravého písania.“ Ďakujeme naozaj všetkým ktorí sa zapojili, no len jedna poviedka od dvoch autorov môže postúpiť do úplného finále! 

A to je priestor už pre fanúšikov poviedok. Vašou úlohou je hlasovať za poviedku, ktorá sa vám s témouStará láska nehrdzavie“ a postavami: Anahí a Poncho páčila viac. Následne tá, ktorá bude mať najviac hlasou postúpi do úplného finále a zabojuje tak o prvenstvo a jej autor o DVD RBD – Live in Hollywood.


Andrea Bajčiová


Anahí zatvorila okno a zatiahla dlhé závesy, aby sa chránila pred tým nepríjemným zvukom. Hrmenie neznášala, blesky ju desili. Sadla si na posteľ a otvorila malú škatuľu v ktorej mala spomienky zo strednej školy. Mala tam fotky s kamarátkami a ako si ich pozerala jedna fotka je spadla, keď ju zodvihla a pozrela sa na ňu a podskočilo jej srdce. Začala plakať, keď si na ten okamih spomenula. Na tej fotografii bola ona a Poncho. Poncho bol jej spolužiak, ktorého moc milovala. Bola to taká stredoškolská láska. Chodili spolu 2 roky, ale ich láska sa musela skončiť, pretože Anahí išla na vysokú školu a Poncho, už nechcel študovať, chcel pomôcť svojim chorým rodičom, tak išiel pracovať do zahraničia. Rozhodli sa, že sa rozídu a ostanú iba kamaráti. Volali spolu každý týždeň, rozprávali sa až neskoro do noci, dozvedela sa od neho, že má veľmi dobrý plat a tak môže pomôcť rodičom, tak ako chcel, ale potom už o sebe viac nepočuli…. Anahí si utrela slzy, uložila fotografie do škatule a ide spať, pretože zajtra ráno ju čaká ťažký deň, ide si hľadať prácu.

Anahí je už dávno hore, nemohla celú noc spať, pre tú búrku. Pohľadala si niečo vhodné na pracovný pohovor. Našla čierne nohavice a bielu blúzku. Urobila posledné úpravy, hodila na seba čierne sako  a išla zohnať nejaký ten taxík. Po ceste, však stretla svoju kamarátku Vico, ktorá s ňou chodila na strednú školu. Mali sa radi ako sestry.

„Anahí, kde si sa vybrala?“ Pýta sa Vico.

Anahí sa veľmi potešila, že stretla Vico, pribehla k jej autu a pozdravila ju:

„Ahoj Vico, tak rada ťa vidím. Práve som si chcela zobrať nejaký taxík, lebo si idem hľadať prácu.“

Vico sa ponúkla, že ju vezme, kde bude chcieť a tak Anahí nastúpila.

„Tak, kde to bude?“ Pýta sa Vico. „V inzeráte som našla jednu firmu, hľadajú sekretárku riaditeľa, tak skúsim šťastie a pôjdem sa tam opýtať“ odpovedala Anahí.“ Dobre teda, tak ideme, dodala Vico.

Už stoja pred budovou firmy. Anahí je nervozna, či ju príjmu alebo nie.

„Ak chceš, môžem tu na teba počkať“ povedala Vico.

„Ach Vico, ďakujem ti, budem ti vďačná“ objala ju a povedala: „Drž mi palce, nech to vyjde“.

Anahí zavrela dvere na aute a išla pomaly, smerom k vchodovým dverám, do ktorých stále niekto vchádzal a vychádzal. Keď vošla dnu, tak všetko čo videla, bolo luxusné , už strácala nádej, či ju príjmu.

„Ten majiteľ musí byť riadne v balíku“ povedala si potichu Anahí. Podišla k sekretárke a informovala ju: „Prišla som na pohovor na sekretárku riaditeľa“.

„Ach áno, vyplňte prosím tieto papiere a choďte na 20. poschodie, tam Vás príjme riaditeľ“ povedala sekretárka.

Vyplnila som papiere a len čo som zazrela výťah, išla som smerom k nemu. Výťah bol plný, tak som počkala na druhý. Ako som tam stála, podišla ku mne jedna nízka bruneta.

„Vy idete tiež na pohovor?“ Pýta sa Anahí. „Ano, idem“. Na pracovný pohovor bola veľmi vyzývavo oblečená, mala moc veľký výstrih a minisukňu.

Prešlo pár sekúnd a otvoril sa výťah a vošli sme dnu, stlačila som číslo 20. Po celý čas sme neprehovoril, keď sme boli na 20. Poschodí, tak sa nám prihovoril jeden muž v obleku:

„Ak idete na pohovor na sekretárku riaditeľa, tak počkajte, postupne Vás zavolám“.

Ako prvá išla brunetka, trvalo jej to dlho, po hodine vyšla a nevyzerala nadšene, asi ju neprijali. O chvíľu zavolali mňa. Išla som dlhou chodbou smerom ku kancelárii riaditeľa, mala som strach. Zastavila som pri dverách, nadýchla som sa a vydýchla, a otvorila dvere. Pri vstupe do kancelárie som zamrzla. Na riaditeľskej stoličke sedel Poncho. Keď ma uvidel, bol taký prekvapený a zároveň aj rád, že ma vidí, až vstal a išiel ma objať.

„Anahí, čo tu preboha robíš?“ Opýtal sa Poncho.

„Ja som prišla na pohovor , ale ani by mi nenapadlo, že ťa tu stretnem a že to ty si práve majiteľ“ povedala Anahí.

Poncho povedal Anahí nech si sadne.

„Tak rád ťa opäť vidím, už sme sa dávno nevideli. Stále na teba myslím, myslím na tie spomienky zo strednej. Chýba mi to, chýbaš mi ty!“

„Poncho, práve včera som na teba myslela, pozerala som si fotky zo strednej a našla som našu spoločnú fotku, boli sme takí šťastní, užívali sme si svoju lásku, ale potom sa to všetko rozpadlo. Nechcela som ťa stratiť, bola som schopná vzdať sa štúdia a odísť za tebou do zahraničia, ale vtedy som o tebe nič nevedela a tak som sa snažila na teba zabudnúť , ale keď som ťa zas stretla, už ťa nechcem znova stratiť.“

Poncho ma pozorne počúval a dodal:

„Anahí, keby si len vedela,.. každý, každučký deň som na teba myslel, snažil som ťa nájsť, ale bolo to márne. Niečo mi vravelo, aby som sem prišiel. Dnes mi dal Boh novú príležitosť, aby som napravil to čo som pokazil. Nezabudol som na tie chvíle, čo sme spolu zažili. Nemal som nikde odísť, mal som ostať pri tebe. Urobil som chybu a dúfam, že mi odpustíš. Keby sa dal vrátiť čas, hneď by som ho vrátil. Boh mi ťa zas priviedol do cesty. Budem mu do smrti za to ďakovať!“


Lucia Bollová


„Milujem ťa, Miguel a navždy budem!“ povedala zamilovane Mia.

„Aj ja teba, navždy budeš mojou!“ povedal zamilovaný Miguel.

Týmito slovami skončila telenovela Rebeli. Mia a Miguel si prisahali večnú lásku. Predstavitelia Mii a Miguela, teda Anahi a Alfonso boli, tak dojatí, keď spolu prežili seriálový vzťah. Od dojatia sa objali a povedali si, že sa budú mať navždy radi. „Anny budeš navždy mojou!“ vtipne povedal Poncho.

„A ty mojím Ponchitom!“ zavtipkovala Anahi. Objali sa a dali si posledný bozk na rozlúčku.

Po niekoľkých rokoch

Anahi si pokojne pracuje vo svojom módnom dome menom Annydom. Sekretárka Anahi jej doniesla najnovšie noviny. Anny si ich listovala, ale naraz na 10.strane uvidela fotku svojho večného priateľa Alfonsa. Spomenula si na všetky chvíle, ktoré pri natáčaní Rebeli zažili. Alfonso je v súčasnosti veľmi známy herec a hlavne veľký lámač ženských sŕdc. Anahi sa zamyslela: „Ach, určite má Poncho veľa obdivovateliek a určite má priateľku, možno aj manželku?!“ Anahi premýšľanie prerušil telefón. Bola to Maite, Anahi veľmi dobrá priateľka.

„Ahoj Maite, čo sa deje?“ pozdravila Anahi Maite. „Ahoj Anny, máš teraz čas, potrebujem ísť na nákupy a môžeme ísť aj na kávu,“ podala Maite, Anahi návrh. „May, za takú polhodinku môžem, len ešte musím dokončiť nejakú prácu,“ dokončila Anahi.

May len súhlasila a zrušila hovor. Anahi sa stále pozerala na fotku Poncha.

Pomyslela si: „Ach, už naňho nemysli Anahi!“ potriasla si hlavou.

Po polhodine

„Ahoj May, zlatko!“ objala Anahi Maite. „Ahoj Anahi, tak čo ideme nakupovať, to je naša najobľúbenejšia činnosť,“ zasmiali sa obe. May a Anny sa smiali, zároveň nakupovali oblečenie, obuv a nejaké šperky. Maite náhodou uvidela vo výklade krásne hnedé šaty, ktoré sa presne hodia k Anahi, keďže ona má blond vlasy.

„Pozri Anny, na tieto úžasné šaty, kúp si ich!“ prikázala očarená Maite. „Jáj May, tebe musí každí vyhovieť, dobre, tak si ich kúpim, lebo sú fakt pekné,“ vzdychla si Anahi a vbehla do obchodu si ich kúpiť. Anahi bola už unavená, tak si išli sadnúť do kaviarne.

„Anny, vždy sa ťa zabudnem spýtať, prečo už dosť dlhú dobu nemáš priateľa, si krásna, mladá, a čo si pamätám naposledy bol tvoj priateľ v úvodzovkách Poncho, prečo si si už nikoho nenašla?“ vyzvedala May. „Ach May, keď sa nenašiel ten pravý a môžem ti povedať tajomstvo?“ už to viac nemohla Anny v sebe dusiť. „No povedz!“ čakala na vysvetlenie Maite. „Ja som ešte stále zamilovaná do Poncha,“ odhodlala sa Anahi ku pravde. „Čo?!“ zvrieskla Maite. „Ticho Maite, je to moje tajomstvo!“ chytila Anahi Maite ústa. „Veď mu to povedz, aj keď ste sa už dlhú dobu nevideli,“ vzdychla si Maite. „Nerieš to, ja už pôjdem!“ chystala sa Anny odísť. „Dobre, ale ešte si to rozmysli, nemôžeš takto žiť celý život!“ upozornila Maite Anahi a rozlúčila sa.

Po niekoľkých hodinách

Anahi prišla domov a stále mala na rozume, čo tým Maite myslela. „Nikdy neviete, čoho je Maite schopná!“ pomyslela si Anahi a zasmiala sa. Zatiaľ, čo Anahi rozmýšľala nad Maite, Maite vymýšľala plán, aby sa Poncho s Anahi stretol. Zavolala Ponchovi, pretože Maite je s ním v kontakte, aj keď aj ona má veľa práce, keďže je herečka.

„Ahoj Poncho, po dlhom čase ťa počujem,“ zasmiala sa May. „Maite, aké milé prekvapenie!“ povedal prekvapene Poncho. „Ponchito, potrebujem aby si prišiel do Chiapas, niekto ťa veľmi súrne potrebuje!“ naznačila Maite Ponchovi. Poncho si pomyslel: „Ach, keby to tak bola Anahi, už dlhú dobu som ju nevidel a veľmi by som ju chcel vidieť!“ „Poncho, si tam?!“ kričala May do telefónu. „Áno som, tak kde mám dojsť?“ povedal nedočkavý Poncho. Maite zatiaľ rozmýšľala, že aké je ideálne stretnutie po rokoch. „Buď zajtra o 13.20 v mestskom parku a obleč si niečo, v čom ťa nikto nespozná!“ povedala záhadne Maite. „Neviem, čo to na mňa chystáš Maite, ale verím ti, budem tam!“ súhlasil Poncho. „Skôr, či neskôr zistíš, aké je to prekvapenie, maj sa braček!“ záhadne sa rozlúčila Maite. „Ahoj sestrička, bozkávam ťa!“ rozlúčil sa Poncho a skončil hovor.

Maite veľmi dobre vedela, že v tom čase si chodí Anahi zabehať do parku a určite nevynechá ani zajtrajšok. Anahi má preto poriadne vymakanú postavu.

Zajtra

Anahi sa naobedovala a ako každý deň, tak aj tento si išla zabehať. V diaľke, ale zbadala neznámeho chlapa, zababušeného v bunde, takže mu nevidela do tváre. Anahi je veľmi starostlivá, takže sa mu hneď prihovorila. „Pane, nepotrebujete pomoc, je vám niečo?“ starostlivo sa spýtala Anny.

Neznámy chlapík sa otočil, a keď mu konečne uvidela tvár, zostala v nemom úžase.

„Anahi, Poncho?!“ vykríkli obidvaja naraz. Poncho pozeral na Anahi, ako unesený. Bola taká krásna, vôbec sa nezmenila, len je ešte krajšia ako predtým.

„Poncho, čo tu robíš?“ nemohla Anahi uveriť svojim očiam, že vidí jeho, Poncha.

„Anahi, veľmi si mi chýbala!“ objal Poncho Anahi. Anahi sa rozbúšilo srdce, keď cítila Ponchovu vôňu tak blízko.

„Aj ty si mi chýbal!“ ešte viac sa k nemu priblížila. „Prečo si vlastne tu?“ spýtala sa Anahi.

„Maite ma sem pozvala, že niekto ma tu potrebuje!“ vyzradil Poncho. „Och nie, Maite ti určite povedala, že som do teba zamilovaná, ja ju zastrelím!“ po tichu znižovala Anahi hlas. Poncho pozeral s údivom. Anahi si naraz spomenula, čo povedala.

„Prepáč Poncho, to nie je pravda, ja som taká sprostá, prečo som to povedala?!“ vyčítala si Anahi.

Poncho ju nemohol počúvať, tak ju pobozkal.

„Už si pokojná, aj ja ti niečo musím povedať, tiež som do teba zamilovaný, a ako sa hovorí stará láska nezhrdzavie, tak ani tá seriálová tiež nie!“ priznal sa Poncho.

„Aj ja ťa milujem!“ pobozkali sa.

Odrazu z kríka vyšla Maite.

Začala spievať: „Zaľúbení, tí sú chránení!“ „Maite, to všetko ty!“ naštvaná Anahi vykríkla.

„Ticho láska, Maite chcem sa ti poďakovať, bez teba by som teraz nebol s Anahi!“ poďakoval sa Poncho Maite. „Nemáte vôbec začo, ste moji priatelia a priateľom sa pomáha!“ povedala natešene Maite a objala Anahi aj Poncha. Poncho Anahi zobral za ruku a išli si svojou SPOLOČNOU cestou.

Maite sa pozrela radšej inam, aby mali súkromie.

Pomyslela si: „Čo by bezo mňa robili, pretože stará láska NIKDY nezhrdzavie!“

KONIEC!


HLASOVANIE /Prebieha do stredy (23.03.2016 23:59)/


Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz