IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (7.kolo)

Máme tu vyhodnotenie 7.kola „Hravého písania.“ Ďakujeme naozaj všetkým ktorí sa zapojili, no len jedna poviedka od dvoch autorov môže postúpiť do úplného finále! 

A to je priestor už pre fanúšikov poviedok. Vašou úlohou je hlasovať za poviedku, ktorá sa vám s dnešnou témou páčila najviac. Následne tá, ktorá bude mať najviac hlasov postúpi do úplného finále a zabojuje tak o prvenstvo a jej autor o DVD RBD – Live in Hollywood, DVD RBD – Tour Generacion en Vivo a DVD Dos Hogares!


Andrea Bajciová


„Roberta objím ma, prosím.“ Povedala Mia a už bola v jej náručí.

„Miquel je moja láska, veľmi ho milujem,… ale nechcem sa sklamať. On  vraví, že ma miluje, miluje čistou láskou, ale čo ak je to len chvíľkové? Ja chcem vzťah na celý život. Chcem si založiť rodinu, mať deti a zostať s ním až do smrti.“

„Sestrička, nebuď taká.. nenechaj si utiecť šťastie. Užívaj si, kým máš ešte čas, nechaj to plynúť, tak ako to ide.“ Povedala Roberta, ktorá mi utierala slzy z tváre.

„Už musíme ísť, práca volá.“ Vyhlásila Roberta, vzala Miu za ruku a povedala: „Vzchop sa Dievča, on ťa miluje, ja mu verím, a ak ti čo len vlások skrývi, spozná kto je Roberta Pardoová.“ Mia sa rozosmiala a povedala: „Ďakujem ti sestrička, neviem čo by som bez teba robila.“

Mia s Robertou pracujú v jednej Reštaurácii, už od strednej, kde každý deň prinášajú dobrú náladu. Svoju prácu si vážia. Sú jej oddané.

„Mia, Špagety na trojku,“ povedal niekto zozadu. Tieto slová som počúvala každý deň. Roznášanie jedla bolo niečo, čo som robila rada. Rada som sa pozerala na ľudí pri stole, ako sa rozprávajú, smejú sa a chutí im naše jedlo. Veľmi rada  prinášam ľuďom radosť. :)

Vzala som špagety a mierila k stolu číslo 3. Pri stole číslo 3 sedel ako zvyčajne Diego, môj milovaný braček. A s niekym tam bol.

„Ahoj Diego,“ pozdravila som. „Ahooj, Mia, tak dnes máš službu? To som netušil, ale rád ťa vidíím. Toto je môj kamarát Teo.“ „Ahoj Teo, ja som Mia, veľmi rada ťa spoznávam.“  Darovala som mu môj úsmev, položila špagety a presunula som sa do kuchyne.

Tam ma už čakala Roberta, chcela vedieť čo mi povedal Diego. Roberta bola totiž zamilovaná do Diega už dlho, ale nikdy mu to nechcela povedať, lebo Diego si ju ani len nevšimol, on mal iný vkus. Mal rád dievčatá, ktoré sa predvádzajú, majú veľa kamarátov a sú pekné. Roberta nemala nič z toho, bola síce pekná, ale tú jej krásu si nevšimol. On je zaslepený inými. Nevšimol si Robertine dobré srdce.

„Roberta skús sa mu prihovoriť, možno sa zmenil a uvedomí si, že to čo hľadal mal každý deň pred očami. Aspoň budeš vedieť na čom si, “ povedala Mia.

„Dobre,možno to skúsim zajtra.“

Práca sa nám skončila a s Robertou sme si zavolali taxík, aby nás odviezol domov.

Roberta bývala o poschodie vyššie, popriali sme si dobrú noc a naše cesty sa rozišli.Keď som otvorila dvere, začula som, ako mi zazvonil mobil. Prišla mi správa.

„O pol hodinu ťa čakám na pláži neďaleko tvojho domu. Milujem Ťa.“

Napísal to Miquel. Ako som to uvidela, zahrialo ma pri srdiečku. „Načo ma chce vidieť?? Prečo práve na pláži?“ Na tieto otázky som nevedela odpovedať. Obliekla som si modré šaty, trošku sa upravila a išla som tam, kde mi napísal. „Prečo ma tam chce Miquel vidieť?? Chce sa so mnou rozísť? Nie, dúfam, že nie, to neprežijem! Ale ak ma už nemiluje, budem s tým musieť žiť.“

Už som bola blízko pláže. Počula som šum mora, na pláži nebol nikto, ani Miquel. „Čo sa to deje? Kde je Miquel?“ Mala som strach. Keď som išla bližšie a bližšie uvidela som niečo, čo som ešte nikdy nevidela. Bolo to asi najkrajšie čo som mohla kedy vidieť. Ako som kráčala po jemnom piesku uvidela som sviečky, vyzeralo to ako chodník. Chodník zo sviečok. Išla som za tými sviečkami a predo mnou som videla veľa kvetov. Celá pláž bola kvetinová. Najviac ma dostalo to, keď som videla lupienky ruží v tvare srdca a bolo v ňom napísané: Vezmeš si ma? Nevedela som čo sa deje, keď som uvidela Miquela, ako smeruje ku mne, podlomili sa mi kolená. Kľakol si na koleno a v ruke držal škatuľku. Keď ju otvoril, zablysol sa tam krásny prsteň. „Mia Colucciová, vezmeš si ma?“ Miquelove slová mi doznievali v hlave,  nemohla som uveriť o čo ma to žiada. Bola som celá šťastná, pripadalo mi to ako sen.


Lívia Šaryová


Mia sa ráno zobudila do upršaného dňa. Pozrela von oknom smutným pohľadom. Očákavala, že dnešný deň bude krásny. Tak veľmi si želala, aby svietilo slniečko a pohladilo jej tvár teplými lúčmi. Otvorila okno a vdýchla vzduch s vôňou dažďa. Povzdychla si, ale povedala si, že dnešný deň jej nepokazí nič a už vôbec nie dážď. S úsmevom si spomenula na pieseň I wanna be the rain a pohmkávala si melódiu. Dnešný deň bol výnimočný, pretože Mia dovŕšila 18 rokov. Bola z nej dospeláčka. Otvorila skriňu a sadla si na stoličku. Celý včerajší večer strávila premýšľaním nad tým, čo si oblečie. Miguel mal prísť až večer, ale ona sa chystala do obchodu a za rodičmi. Vzala si rifle, kvetinovú blúzku, koženú bundu a vyrazila. Od rána jej pípal mobil. Chodili jej sms-ky s krásnymi blahoželaniami a ona sa usmievala, veď na to mala dôvod. Rodičia ju príjemne prekvapili. Vyrazili si spolu na obed a kávu do mesta. Veľa sa nasmiali. Mala úžasných rodičov a vedela to. Život bez nich si nevedela predstaviť. Zazvonil jej mobil. Volala jej láska jej života. Miguel, ktorého milovala celým svojím srdcom. Vždy ju potešil, vyčaril na jej tvári úsmev, aj keď jej bolo najhoršie, postaral sa o ňu, keď bola chorá, trávil s ňou všetok voľný čas a nikdy sa nesťažoval, ak spravila niečo zlé. Boli spolu už tri roky a dvadsaťjeden dní. Po telefonáte Mia zosmutnela. Miguel jej oznámil, že dnes večer prísť nemôže, pretože musí odcestovať do školy. Oznámila to rodičom, ale ani oni s ňou večer stráviť nemohli. Deň, ktorý mal byť tým najlepším v jej živote, pred ňou utekal a ona ho nemohla chytiť. Smutne prikývla. Rozlúčila sa s rodičmi, nasadla do auta a šla. Nechcela ísť domov a tak si povedala, že pôjde niekam, kde bude veľa ľudí, aby sa necítila tak osamelo. Rozhodla sa pre kino, pretože tam už dlho nebola. Natrafila na nejakú komédiu a tak neváhala kúpila si lístok a posadila sa. Film sa začal. Všetci okolo sa smiali, ale ona len sedela a pozerala na plátno. V polke filmu to vzdala a odišla. Bolo už niečo po ôsmej, keď kľúčami odomkla svoj byt a vošla dnu. Rozsvietila svetlo a ostala stáť s otvorenými ústami. Na dverách do spálne vyseli kvety. Nechápala tomu. Otvorila dvere a s úžasom vykríkla. Jej spálňa bola plná ľudí. Boli tam jej priatelia, rodina, spolužiaci. Všetci začali spievať. Stála tam ako obarená a nevedela čo povedať, nevedela čo má robiť. Po tvári jej stiekla jedna slza a za ňou druhá. S úsmevom na tvári všetkým poďakovala. Nastalo veľké spoločné objatie. Niekto tam však chýbal. Chýbal tam Miguel. Všetci sa rozostúpili a na posteli uvidela veľkú krabicu, ktorá bola obalená kvetmi. Boli tam kvety rôznych farieb a vôni. Pomaly podišla ku krabici. Pohladila krásnu červenú ružu, ktorá bola navrchu. Krabica sa roztvorila. Celá sa roztriasla, pretože nečakala také prekvapenie. V krabici sedel Miguel, ktorý sa na ňu krásne usmieval. Rýchlo vyskočil a silno ju objal. Do vlasov jej šepkal blahoželania a vravel jej, ako veľmi ju miluje. Tuho ho objala a lícom sa pritisla k jeho lícu. Miguel sa odtiahol. Uprene sa na ňu zapozeral. Pozrel na jej rodičov. Obaja sa naňho usmiali, vymenili si pohľady a prikývli. Miguel pozrel na Miu.

„Láska, viem, že som ti nemal klamať s tým mojím odchodom na školu. Prepáč mi to. Chcel som ti pripraviť toto prekvapenie. Chcem, aby si vedela, že si to najdôležitejšie v mojom živote. Veľmi ťa milujem. Milujem ťa tak, ako tieto všetky kvety na tejto krabici a na lúkach milujú slnko. Milujem ťa najviac na celom svete. Všetko len to najlepšie k tvojim narodeninám. Mám ešte jednu otázku. Vezmeš si ma?“ povedal Miguel so slzami v očiach a v rukách už držal ružu, uprostred ktorej ležal krásny prsteň.

Mia sa celá triasla a plakala. Neboli to však slzy smútku, ale radosti. Dlho naňho hľadela neschopná povedať čo i len slovíčko. Kvetinové prekvapenie. Prsteň. Ľudia, ktorých celým srdcom milovala. Miguel.

„Áno! Veľmi ťa milujem. Milujem vás všetkých!“


HLASOVANIE /Prebieha do piatku (22.04.2016 23:59)/


Komentáre

Buď prvý a okomentuj tento článok!

Notify of
avatar
wpDiscuz