IE Warning
YOUR BROWSER IS OUT OF DATE!

This website uses the latest web technologies so it requires an up-to-date, fast browser!
Please try Firefox or Chrome!
 
 
 

[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (8.kolo)

Máme tu vyhodnotenie 8.kola „Hravého písania.“ Ďakujeme naozaj všetkým, ktorí sa zapojili, no len jedna poviedka od dvoch autorov môže postúpiť do úplného finále! 

A to je priestor už pre fanúšikov poviedok. Vašou úlohou je hlasovať za poviedku, ktorá sa vám s dnešnou témou páčila najviac. Následne tá, ktorá bude mať najviac hlasov postúpi do úplného finále a zabojuje tak o prvenstvo a jej autor o DVD RBD – Live in Hollywood, DVD RBD – Tour Generacion en Vivo a DVD Dos Hogares!


Kristína Bachratá


Cŕŕŕn. Zazvonil zvonček na Elite Way School. Bol piatok a práve sa skončila hodina dejepisu a všetci hneď vybehli von z triedy. Lupita odchádzala posledná, lebo si ešte starostlivo upratala lavicu a zbalila veci do tašky. Vyšla z triedy a väčšinou si išla trochu oddýchnuť, alebo sa porozprávať s kamarátkami. Lenže dnes nie. Teraz má iné povinnosti. Išla rovno do knižnice a začala si písať všetky úlohy ktoré dostali na víkend. Učila sa už skoro dve hodiny keď si k nej prisadol Santos.

S: Ahoj Lupe. Pozdravil ju frajer.

L: Ahoj, láska. Čo sa deje? Potrebuješ niečo?

S: Nie. Len som sa prišiel opýtať či všetko platí tak ako sme sa dohodli.

L: Áno, všetko platí, nemusíš sa báť. Práve preto si robím všetky úlohy, aby som si mohla užiť víkend bez povinností – povedala Lupita, nahla sa k Santosovi a pošepkala mu do ucha – A hlavne s tebou.

Santos ju ešte pobozkal a potom išiel.

O hodinu už bola Lupita v izbe a ležala na posteli keď sa zrazu otvorili dvere a do izby vošla Roberta s José.

J: Lupe, čo ti je?

  1. Nič mi nie je. Len som trochu unavená z toľkého učenia.

  2. Aha, no dobre, ja idem do posilňovne takže sa majte mačičky.

José odišla a Roberta si hneď prisadla k Lupite na posteľ.

R: Povedz čo budeš robiť cez víkend. Vlastne viem, budeš sa učiť.

L: Nó, vlastne nie.

R: Akože nie?! Ty máš nejaké plány a ja o nich neviem?

L: Áno mám, ale neboj sa všetko ti poviem. Idem zajtra so Santosom na výstavu obrazov. Bude to úžasné.

R: Čooo?! Na výstavu obrazov? To má byť akože super víkend? To je ako za trest a nie pre zábavu.

L: Ty vôbec nevieš oceniť nič čo je spojené s kultúrou a umením?

R: Áno neviem pretože je to nuda. Nechápem prečo aspoň cez víkend nemôžeš robiť niečo zábavné.

L: To čo je zábavné pre teba nemusí byť zábavné aj pre mňa. Ja rešpektujem tvoje záujmy a nestarám sa ti do nich. Ocenila by som keby si sa nestarala do toho čo cez víkend budem robiť ja.

Nato Lupita vstala, odišla a treskla za sebou dverami.

Celý večer sa Lupita s Robertou nerozprávala a José vôbec nechápala čo sa medzi nimi stalo, lebo jej nič nepovedali. Dusná atmosféra prevládala až kým nešli spať.

Santos sa skoro ráno zobudil, naraňajkoval sa a začal sa pripravovať na dnešný deň, ktorý mal stráviť s Lupitou. Mali sa o pol jedenástej stretnúť pri východe zo školy. Santos nechcel meškať a tak prišiel radšej už o desať minút skôr. Čakal minútu, dve, päť, desať, pätnásť, dvadsať… A Lupity stále nikde. Už mu to bolo podozrivé. Mešká lebo ju niečo zdržalo, alebo zabudla? Nie veď včera hovorila, že všetko platí. Nakoniec sa rozhodol odísť späť do školy a zistiť čo je s Lupitou.

Lupita, poďte prosím so mnou, riaditeľ vás volá – povedala Alicia keď sa stretli na chodbe.

Lupita vôbec nechápala prečo má ísť do riaditeľne, keď nič nespravila. A ešte k tomu je sobota a ona má ísť von so Santosom.

Keď vošla do riaditeľne uvidela tam svoju sestru Lolu. Mala roku v sadre.

L: Lola, preboha čo sa ti stalo?!

Lola: Nič mi nie je len som si ublížila, keď som spadla.

Riaditeľ povedal Lupite aby sa postarala o sestru a dala na ňu pozor.

Lupita vzala Lolu do kaviarne a povedala že jej ide doniesť niečo na pitie.

Kým na ňu Lola čakala prisadla si k nej jej najlepšia kamarátka Bianca.

B: Tak čo, podarilo sa ?

L: Áno Bianca, všetko ide tak ako má. Lupita mi to že som si zlomila ruku uverila. Teraz sa budem robiť že ma tá ruka strašne bolí a ona bude musieť ostať so mnou. Takže na žiadny výlet so Santosom nepôjde.

B: Ale Lola veď to nie je dobré, nerob to, čo ak na to príde.

L: Nepríde na to lebo to vieš len ty. A ty jej predsa nepovieš že som si vymyslela že mám zlomenú ruku.

B: Nie nepoviem jej to ale vôbec sa mi to nepáči.

L: Dobre ale už choď preč lebo sa o chvíľku vráti.

Za vedľajším stolom sedela Roberta s José a síce veľmi slabo ale počuli o čom sa Lola s Biancou rozprávali. Okamžite začali premýšľať čo majú urobiť.

L: Prepáč Lola ale ja musím ísť veľmi súrne na chvíľku preč.

Lole sa to nepáčilo ale povedala že Lupitu počká.

Lupita išla rýchlo k východu za Santosom lenže ten tam už nebol.

R: Poď Lola nachvíľku ťa potrebujem – povedala Roberta a už Lolu ťahala preč z kaviarne, hoci protestovala.

Keď sa Lupita vrátila do kaviarne Lola tam už nebola. Začala mať strach že sa jej niečo stalo, alebo ju tá ruka tak veľmi bolela, že to nemohla vydržať a išla na ošetrovňu?

Zatiaľ čo ju hľadala po celej škole, José strážila Lolu aby neurobila nič proti Lupite a neprekazila to čo s Robertou vymysleli.

R: Santos teba som hľadala – povedala zadychčaná Roberta keď ho konečne našla

S: Roberta, čo ti je? Zabehla si maratón alebo čo?

R: Ha ha ha, veľmi vtipné. Santos nevieš si predstaviť čo zas Lola urobila Lupite.

S: No nie neviem, ale dnes sa na mňa Lupita vykašľala a ani neviem kde je.

R: Počkaj ja ti všetko vysvetlím…Tak a teraz vieš prečo za tebou nemohla prísť. Síce už nestihnete ísť na tú výstavu lebo je už zavreté, ja som vymyslela náhradný plán. Tak ma teraz počúvaj. Zohnala som vstupenky do hotela v Acapulcu. Je to víkendový pobyt a ak hneď teraz pôjdete tak to stihnete. A neboj, šofér mojej mamy vás tam zavezie.

S: No dobre to znie výborne.

R: Choď si rýchlo zbaliť veci a stretneme sa na parkovisku.

S: Dobre už letím.

Zatiaľ Roberta išla za Lupitou a oznámila jej čo jej sestra zase spravila. A aj to že vymyslela pre ňu a Santosa náhradný plán.

R: A ešte niečo Lupe. Veľmi ma mrzí to čo som ti včera povedala. Ja viem že máš iné záujmy ako ja a už to budem rešpektovať, prepáčiš mi to?

L: Ale Roberta, jasné že áno. Ja ťa predsa poznám a viem že si to tak nemyslela. Ja sa na teba už ani neviem hnevať a už som na to aj zabudla.

Potom sa ešte objali a už bol čas čo najrýchlejšie si zbaliť veci a vyraziť.

Cesta ubehla celkom rýchlo. Keď prišli Santos s Lupitou do hotelovej izby zhodili kufre na zem a išli na tú krásnu pláž čo bola pred hotelom.

Sedeli na deke na piesočnatej pláži, počúvali šum mora a vychutnávali si tú krásnu chvíľu. Boli radi že majú takých dobrých priateľov, ktorí im to všetko zariadili. Pôvodný plán bol síce úplne iný, ale toto je omnoho lepšie než nejaká výstava obrazov. Lupita si to veľmi užívala, hoci bola trochu sklamaná z Loly. Ale na druhú stranu bez Lolynho klamstva by si nemohla vychutnávať západ slnka nad morskou hladinou v Santosovom náručí.

KONIEC


Miriama Čunderlíková


Santos:Áno Miguel,dnes je ten deň.Pôjdeme do tej reštaurácie.Lupite sa tam veľmi páčilo,je to romantické a zároveň útulné.Vieš,že Lupita nemá rada preplnené miesta.Určite sa jej to bude páčiť.

Hovoril som nadšene do telefónu môjmu najlepšiemu kamarátovi Miguelovi.

Santos:Dobre už budem musieť končiť.Ešte musím zájsť do tej reštaurácie,zistiť či je všetko pripravené.Dúfam,že

Lupita moju ponuku neodmietne.Okey.Áno,zajtra ti zavolám.Maj sa.
Zložil som telefón a vybral som sa do reštaurácie skontrolovať ako prebiehajú prípravy.
Keď som prišiel pred reštauráciu,nemohol som uveriť vlastným očiam.Na ulici bolo plno ľudí,čašníci a hasiči,ktorí pobehovali všade naokolo.Na zemi bolo plno vody,čo naznačovalo problémy.
Našiel som čašníka u ktorého som robil objednávku na dnešný večer.

Santos:Prepáčte,čo sa tu stalo?
Čašník:V kuchyni prasklo potrubie.Celá reštaurácia je zaplavená.
Santos:Čože?To nie je možné.Dnes som tu mal objednávku na večeru s priateľkou.Mal to byť výnimočný večer.
Čašník:Jasné,pamätám si vás.Žiaľ dnes to nepôjde.Nejaký čas bude reštaurácia nedostupná.Mrzí ma to.

Pozeral som sa na tú spúšť a nemohol som uveriť,že dnešný večer je v troskách.Mal to byť špeciálny večer a teraz je zničený.“Čo budem robiť?“,pýtal som sa sám seba.“Musím vymyslieť náhradný plán,ale aký?“,premýšľal som cestou od reštaurácie.Zrazu ma niečo napadlo.“Tá lúka!Áno,to bude fantastické.“,povedal som si a ponáhľal sa všetko prichystať na večer.

„Perfektné!“,povedal som si keď som mal všetko hotové.Lúka,na ktorej sme s Lupitou strávili náš prvý spoločný deň,a na ktorej sme sa prvýkrát pobozkali je ako stvorená na dnešok.Možno ešte lepšia ako reštaurácia.Na zem som prestrel deku a prichystal som plno dobrôt,sladké aj slané pečivo,ovocie a tiež nejaké čokoládky,ktoré

Lupita zbožňuje a samozrejme šampanské,ktoré nesmie chýbať keď si chcem pripiť s mojou láskou.Ešte som rozsypal po deke zopár ruží,ale nejaké som si nechal aby som ich mohol darovať mojej Lupite.Zavolal som Lupite a povedal som jej kde ju čakám.Prešla necelá polhodinka a Lupita bola tu.
Keď uvidela čo som pripravil,celá jej tvár sa rozžiarila.Rozbehla sa ku mne a vášnivo ma pobozkala.

Lupita:Santos to je prekrásne.Kedy si to všetko stihol?
Santos:Pravdupovediac bolo to trošku na poslednú chvíľu.Pripravil som to dnes poobede.
Lupita:Čože?Prečo na poslednú chvíľu?
Santos:Vieš,mal som objednanú večeru v reštaurácii.Ale keď som tam dnes prišiel,tak to bolo všetko zatopené,prasklo im tam potrubie.Zdalo sa mi,že náš večer je v troskách,ale potom ma napadlo toto.
Usmial som sa a Lupita tiež.Podišla ku mne,objala ma a zahľadela sa mi do očí.
Lupita:Toto je oveľa lepšie.Je to romantické,nádherné a sme tu sami.
Santos:Máš pravdu.

Usmial som sa a pobozkal ju.

Santos:Vieš Lupita,chcel som aby bol dnešný večer výnimočný.Chcem sa ťa totiž niečo opýtať.
Lupita:A čo také?

Vydýchol som si a kľakol si pred Lupitu na kolená.
Vzal som jej ruku do mojej,pozrel sa jej do očí a povedal to,na čo som naberal odvahu celý mesiac.

Santos:Lupita milujem ťa.Sme spolu už takmer 3 roky.Preto sa ťa chcem opýtať..Vezmeš si ma?
Voľnou rukou som otvoril krabičku,v ktorej bol nádherný prsteň.Videl som v jej očiach slzy,ale keď nadšene prikývla a povedala „áno“ ,bol som sťastný. Vzal som ju do náručia a pobozkal.V tej chvíli som vedel jedno:“Oplatilo sa mi počkať na lásku“.


HLASOVANIE /Prebieha do stredy (27.04.2016 23:59)/


Komentáre

2 Komentárov na "[VYHODNOTENIE] Hravé písanie (8.kolo)"

Notify of
avatar
Sort by:   newest | oldest | most voted
Kika
Host

ĎAKUJEM VŠETKÝM ZA HLASY🙌😚

Stano
Host

Gratulujem Kristínka :))

wpDiscuz